Lunapark
28. 10. 2011
"Sonoharáá-sááán," to pritancoval k debatujúcej dvojici, pozostávajúcej z obdarenej dievčiny a hanblivého chlapca, prefarbený blonďáčik, "dnes otvorili v cetnre nový lunapark, musíš ísť so mnou na rande!" zavesil sa na jej tenké plece.
Tmavovlasý chlapec sa zamračil, dievča sklopilo zrak a líčka jej sčervenali.
"Ja... gomenasi Kida-kun, ale musím ísť domov." zašeptalo, vykrútilo sa z jeho zovretia a utekalo smerom k svojmu domu, predtým ako zašla za roh pozdravila ešte tmavovlasého chlapca.
"Óóóóch večná škoda." teatrálne sa chytil za čelo, "a tak veľmi som chcel ísť s Sonohara-san do strašidelného hradu, tam by sa určite zľakla a neostalo by jej nič iné, ako sa pritúliť k úžasnému Masaomimu!" pokračoval v svojich predstavách blonďák.
Tmavovlasý sa len pousmial, síce sa najprv hneval na svojho kamaráta, že ho vyrušil pri rozhovore s Anri, ale naňho sa jednoducho nedá hnevať.
Blonďák si všimol úsmevu na kamarátovej tvári a takisto i jeho neprítomného pohľadu, preto sa celou silou na neho hodil, až skoro chlapec padol.
"No čo už Mikado, je to len na nás dvoch!" zakričal na celé námestie.
Tmavovlasý chlapec ho zhodil, napravil si rovnošatu a s vážnym výrazom povedal: "Gomenasi Masaomi-kun, ale vážne s tebou ísť nemôžem, mám..."
"Blá, blá, blááááá." rozhadzoval rukami, "výhovorky neberiem! Dnes to tam otvárajú, vieš koľko tam bude dievčat, ktorých jediným snom je chodiť s božským Masaomim? Milióny!" schytil chlapca za golier a ťahal ho smerom k novotvorenému zábavnému parku.
"Tadááá, no nie je to úžasné? Počul som, že toto je naväčšia horská dráha v celom Japonsku!" rozplýval sa smelší chlapec.
"Poď! Musíme ju vyskúšať!" a už ťahal nešťastného chlapca k obludnej konštrukcii.
Celkom zabudol, že tu chcel baliť slečny, všetky tie atrakcie ho natoľko uchvátili, že nevnímal nič iné.
Neboráka Mikada ťahal po všetkých možných a hlavne adrenalínových atrakciách ignorujúc každý zdesený výraz tmavovlasého chlapca alebo je smrteľne znejúce výkriky pri každej.
Keď už mali za sebou skoro všetky nebezpečné atrakcie, strávili chvíľku behajúc od jedného stánku s jedlom k druhému.
"Dobre kam pôjdeme teraz? Centrifúga alebo....?
"Nie," hrôzou roztvoril oči modrooký chlapec, strachujúc sa o obsah svojho žalúdku "čo takto, čo takto" pohľad blúdil po niejakej bezpečnej atrakcií, "ruské kolo?" nahodil s prosebným výrazom.
Blonďák nedôverčivo pozrel na zdanlivo nudnú načerveno natretú ozrutnú konštrukciu ruksého kola. Znechutene skrivil ústa, ktoré otváral v zápornú odpveď, no tu ho tmavovlasý chlapec schytil za ruku a ťahal ho tým "správnym" smerom.
"Nudáááááá!" zýval blonďatý chlapec rozvalený na sedačke v jednej z kabínok a zahľadel sa na svojho kamaráta z detstva, ako fascinovane sleduje výhľad z okna.
Mysľou mu prebehla zákerná myšlienka. To máš za to, že si ma vylákal na takúto nudnú atrakciu, pomyslel si egoisticky. Opatrne vstal, zachytil sa o vrchnú časť kabínky a začal ju riadne rozhojdávať.
Tmavovlások nepripravený na takýto jav, šokovane zaklipkal očami. Začal padať, pretože blonďák sa do hojdania oprel celou svojou bytosťou. Snažiac sa zachytiť pred pádom, strhol pod seba škodoradostne sa smejúceho blonďáka. Lenže padli tak nešťastne, že keď sa ich pery od seba odlepili boli červenejší než celé ruské kolo.
"Ja...ja... gomenasi Masaomi-kun." koktal tmavovlasý.
Blonďák, ktorého počiatočný šok už prešiel, potľapkal kamaráta po hlave: "To nič Mikado, vieš skúsiť sa má všetko." zvonivo odpovedal a významne na šokovaného kamaráta žmurkol.
"Ale … teraz už zo mňa zlez."
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.