Šialenstvo
Krv. Krv. Krv.
Akuma. Akuma. Akuma.
Krv.
Smrť. Krv. Smrť. Krv. Krv.
Akuma. Akuma.
Prekliaty malý bastard.
Krv. Krv. Krv.
Smrť.
Najradšej by všetkých vyvraždil. Otrasná misia! Otrasná, hrozná, zlá, veľmi, veľmi zlá.
Nielen že nestačilo byť zavretý vo vlaku dva dni s malým pankhartom a dvoma chudákmi, ktorých Innocence neprijala, ale nakoniec ani žiadnu nenašli, len tlupu vypasených akúm. A znova dva prekliate dni vlakom s tým otravným deckom nazad na Veliteľstvo.
Chcel niekomu ublížiť, spôsobiť bolesť, veľmi, veľmi veľkú.
Smrť. Krv. Krv.
Už len nájsť toho prekliateho králika.
Bola to jeho chyba. Len a len jeho. Jeho, jeho a zas len jeho! Sám mu dal túto možnosť. Aspoň nemusel vyvraždiť trištvrte Rádu po príchode, stačí mu len ten malý králik. Stačí sa s ním len pohrať a všetok jed, ktorý mu otrávil krv bude preč. Len nájsť toho králika.
Nepoznal králikove dôvody a ani ho nezaujímali, vedel len to, že po tom ako králik roztiahne nohy, získa svoj pokoj rýchlejšie než hodinami meditácie.
Tak, kde si malý perverzný králik, tvoj Pán prišiel~
Jedáleň, určite tam bude, jedáleň, jedáleň, čas jedenia, čas zjesť malého králika~
„Lavi!“ krik, krik, krik~
Králik sa obzrie a nestihne ani reagovať, keď je násilne ťahaný od jedla za tú otravnú, och tak strašne otravnú šálu, do jeho izby.
Hlupákom v jedálni neostáva nič iné len poplašene čumieť. Hlupáci nech len čumia a nechajú ho teraz na pokoji aj s králikom, inak ich všetkých vyvraždí. Všetkých, všetkých, hlupáci~
Ako ho prirazí o dvere jeho, konečne jeho, izby, králik sa začne smiať.
Už viac to nie je ten usmievavý idiot, tak strašne falošný, ktorý pišťal celou cestou ťahania. Nie, už nie, už viac nie~
Zmenil sa na iného, na toho, ktorého nenávidí ešte viac, pretože presne takéhoto ho chce.
„Zlá misia, Yuu?“ zasmeje sa ten perverzný králik. A v očiach má chtíč, och ako to strašne nenávidí, ako nenávidí celého tohto arogantného králika, ešte viac než toho predtým.
Krv, krv, krv~
„Drž hubu.“ vrčí a pridusí králika viac tou, už nie tak otravnou, šálou. No králik sa len smeje a smeje. Zlý smiech, veľmi zlý.
A on ho cíti, cíti ten zlý smiech, ako mu putuje dole chrbtom, kde sa stočí a ide dopredu, stále vpred až mu vrazí do rozkroku.
Zasraný malý králik!
Stehno vrazí medzi nohy králika a cíti to.
Nadržaný malý králik~
Odhodí konečne ten šál, králik sa zasmeje ešte hlasnejšie.
Vrčí a cerí zuby, ako vlk, ako vlk, ktorý sa chystá zožrať nevďačného malého králika. Zahryzne králikovi do líca, silnejšie, keď sa neprestáva smiať, potom hryzie bradu, krv padá na králikovo tričko.
Krv. Krv. Krv~
No i tak sa králik neprestáva smiať. Treba pritvrdiť, pritlačí stehno pevnejšie a zuby potopí do toho králičieho úškrnu. Na perách sa tvorí krv a spolu so slinami je o toľko sladšia. Och tak sladká krv~
Králik sa nesmeje, ale jeho oko, to má v sebe stále ten výsmech, zahnuté pazúry driapu z vlka kabát a potom ich zakvačí do odhalených ramien. Králik sa chce hrať~
A on sa rád hrá, keď sa hrá s týmto králikom.
Keď sa odtiahne od králikovej tváre. Tváre konečne troška krvavej, vycerí zuby ešte viac, na čo sa ten krvavý králik zase zasmeje. Odstúpi, chytí králika za to úbohé tričko a strhne ho, chce jeho kožu, kožu, kožu~
Teplo, koža a ešte raz teplo, tie veci chce, chce a potrebuje.
Obráti králika čelom k dverám, nevadí, že mu skoro zlomil nos, králik sa nesťažuje, králikovi sa to páči, páči, páči~
Počuje len tlmený smiech.
„Ber do úvahy, že zajtra idem na misiu, tak nech aspoň prejdem na stanicu.“
A on len vrčí, vrčí a vrčí, králik mu nemá hovoriť, čo má robiť, nie rozhodne nie.
„Drž hubu!“
Králik sa znovu uchechtne, ale tlačí sa, tlačí zadkom na erekciu. A jemu vystreľuje slasť až do mozgu, z tadiaľ do očí, a pod tým tlakom ich musí privrieť, pretože už nevidí jasne, len biele škvrny.
Dobrý králik, dobrý chlapec~
Teraz sa pritlačí on celým telom na králika. Konečne cíti na svojom tele kožu a to chcené teplo. Rozpohybuje trocha bokmi, tak slastné~ Ako sa jeho penis trie o ten nadržaný zadok, tak veľmi slastné~
Cíti ako sa králik chveje, chce to, chce, tak nadržaný králik~
Skloní hlavu, opre ju o dvere, odhaľuje mu krk, veľmi hlúpy králik. Neváha a zatne zuby do šije, cíti ako pod kožou tepe zbesilo krv plná adrenalínu. Onedlho zacíti králikove hmýrenie, vyzlieka si nohavice a tlačí do rozkroku holý zadok. Naozaj nadržaný králik...
Rukou chytí tie otravne sfarbené vlasy, trhne mu hlavu dozadu a zatlačí naňho telom. Kňučanie opustí pery králika, ako je tak hriešne natlačený na dvere, jeho erekcia sa obtiera o drevo a on chce, tak strašne chce už prísť. Začne mykať bokmi proti hrubému drevu a kňučať ešte hlasnejšie.
Tento raz sa smeje vlk, aký hriešny akt robí jeho králik. Voľnú ruku mu strčí takmer do krku. Nech saje, líže, cmúľa.
Králika netreba dvakrát núkať, už nehýbe bokmi, nie už nie, teraz sa sústredí na hrubé prsty v ústach. Saje ich a olizuje, akoby to bol penis nie prsty. Vlk sa opäť smeje a začne pohybovať rukou v králikových ústach, dnu a von, dnu a opäť von.
Králik cíti, ako mu prsty nehanebne preťahujú ústa. Ako mu ostré nechty zanechávajú škrabance na jazyku. Cíti chuť krvi a och, je to tak úžasné, že stoná, stoná okolo tých prstov a tlačí sa ešte viac na svojho väzniteľa.
Násilne vybral prsty z úst, pustil mu vlasy a ako strčil rovno dva naslinené prsty králikovi do zadku, voľnou rukou si odopol svoje nohavice a konečne vytiahol svoju teplom tepajúcu erekciu.
Králik sa zmietal v bolestom kŕči. Ale necekol, len sa znova smial. Aký to masochistický králik.
A on len vrčí, vrčí a vrčí. Netrpezlivo. Chce už svoj pokoj, chce už zožrať toho králika nech môže sýty odísť. Preto pridá tretí prst a hýbe, znovu dnu a von, dnu a von. Králik sa hmýri, smeje a kňučí, všetko naraz. Rýchlejšie rozpohybuje prstami a králik zrazu stoná a kričí.
Vlk druhou rukou chytí svoj penis, pretrie žaluď, konečne sa na ňom objavia malé kvapky jeho šťavy, troška ho pohoní, vychádzajú ďalšie a ďalšie, rýchlo nimi pretrie celú erekciu. Nie že by mu bolo ľúto králika, nie, rozhodne nie, ale ak si to neuľahčí, bude to trvať dlho, strašne dlho a on je už tak netrpezlivý.
Vytiahol prsty zo stonajúceho králika, ruky vsunul pod jeho nohy a chytil ho za stehná, dostať ho vyššie, bližšie, k sebe, nad seba, na seba.
Hruďou sa oprel o králikov spotený chrbát, znovu ho natlačil na dvere, nechty zaťal do slabín a začal ho pomaly spúšťať. Králik zavrčal ako sa doňho tlačil cudzí predmet. Bol väčší než prsty a oveľa hrubší.
Vlk sa mračil, králik zaťal svaly a nepustil ho ďalej, len žaluď. Hryzol mu silou do lopatky a malými prírazmi sa doňho dostával hlbšie a hlbšie. Králik kričal a kričal, a to spôsobilo uvoľnenie zovretia a tak, šup, jedným tvrdým prírazom bol v ňom celý.
Spokojný ston mu prešiel po perách a ruky už viac nestláčali králikove nohy, obe sa presunuli na boky, zaťal do nich prsty a začal sa pohybovať, a znova dnu, von, dnu, von.
Najprv pomalé hlboké ťahy, nech si zvykne na tesnosť, troška rýchlejšie, áno, rýchlejšie a rýchlejšie.
V králikovi sa miesi bolesť s rozkošou, len keby sa posunul trošku, zmeniť uhol, ďalší hlboký príraz, o áno, presne tam. Oprel čelo o dvere a stonal, potichu, nízko, chrapľavo, nadržane. Jeho erekcia sa s každým prírazom tre o dvere a už to dlho nevydrží, cíti tie mrazivé výboje ako sa mu dostávajú pod kožu, smerujú do mozgu a tam explodujú a on vidí bielo, bielo a bielo, popri tom ako mu z toho výbuchu v hlave zaľahlo v ušiach, nepočuje svoj vlastný krik, krik a smiech.
Jeho erekcia bola zrazu príliš stiahnutá a v ušiach mu zaľahlo z toho kriku. Nemohol sa voľne hýbať, králik ho úplne zovrel, a tak krátko pred jeho vlastným orgazmom. Zlý, veľmi zlý králik. Ruky presunul na polky toho hriešneho zadku, a palcami sa snažil roztvoriť zovretý a už aj tak plný otvor. Nešlo to, králik nechcel povoliť. Vrčal, besnel, chcel.
Pravačkou opustil jeho zadok a zaťal mu nechty do bradavky, tento raz králik kričal bolesťou, tak sladkou bolesťou pre jeho uši. Znovu začal pohybovať bokmi, ľavá ruka chytila králikov bok a pravou mu zovieral bradavku. Králik sa tentokrát metal v bolestiach a to bolo také dobré až sa nakoniec konečne vystriekal. Ale ešte trošku, pomaly zasúval, predlžoval si vlastný orgazmus s ochabnutým králikom v náručí.
Keď konečne necítil nič len sýtosť a kľud, pustil králika, ktorý sa zošuchol po dverách. Zo skrine vytiahol uterák a hodil ho po vyčerpanom králikovi, z ktorého začala vytekať krv a teplé semeno. Aký to chlípny pohľad.
„Utri sa, vyzeráš ako kurva.“
Králik uterákom prešiel po bruchu, zašpineného vlastným semenom. „A koho myslíš, že je to vina?“ Opäť mal v očiach ten výsmešný výraz.
„Che.“ vzal si čistý uterák, natiahol nohavice a cez krvavé plecia prehodil plášť. Teraz nutne potrebuje sprchu a králik tiež.