Choď na obsah Choď na menu
 


Zradný Twister

18. 1. 2013

Bolo presne 2:32 ráno, keď si Zoro s rastúcou erekciou uvedomil, že Twister museli vymyslieť frustrované feministky v snahe pomstiť sa všetkým chlapom alebo veľmi nadržaní chlapi, ktorí nesúložili veky, inak si nedokázal vysvetliť hru, v ktorej sa museli všetci ohýbať a prehýbať a, kurva, je tá poloha vôbec možná?

Ale vráťme sa o 56 minút v čase.

„Tse, nebudem hrať tú stupiditu, Luffy.“ Kuchár pozeral na čiernovlasého chlapca, ako keby mu navrhoval vypichnúť si oko vidličkou, zatiaľ čo zvyšok partie robilo uprostred obývačky dostatočne veľké miesto na „hernú plochu“.

„To nie je stupidita Sanji! To je TWISTEEEER.“ Vykríkol Luffy s rozhodenými rukami a s tak obrovským úsmevom na tvári, že by mu ju mohlo rozpoliť na dve.

„Nebudem to hrať.“ trval na svojom Sanji a nonšalantne si potiahol z cigarety a venoval chlapcovi pohľad: len cez moju mŕtvolu.

Presviedčanie v tomto duchu sa vlieklo presne deväť a pol minúty. Za ten čas, zvyšok stihol odpratať gauč pod okno, rozložiť biely „koberček“ s farebnými krúžkami, určiť si poradie, troška stíšiť hudbu, troška ešte pochlastať a vypočuť si Usoppove: „Raz som vyhral majstrovstvá v Twisteri! Som neuveriteľný v tejto hre! Moje telo ako keby bolo z gumy!!!“

„Nechaj ho tak Luffy, keď nechce hrať, nech nehrá.“ prišla odtiahnuť čiernovlasého chlapca Nami.

Luffy ešte venoval odutý pohľad Sanjimu a už kričal na Zora aby roztočil šípkou a že ide prvý.

A vtedy sa to stalo...

Ale predtým sa ešte vráťme o pár minút...

Zoro si takticky hneď na začiatku vybral, že bude krútiť tými smiešnymi ručičkami, aby sa vyhol tej katastrofe, čo niektorí volajú zábavou. Sadol si pohodlne na odtiahnutý gauč, hneď po ruke vychladené pivo, na kolenách mal tie smiešne „hodinky“ a život bol fajn. Celá partia oslavovala Nový rok u D. bratov. Pohodka. Zábava bola v plnom prúde. Krása. Luffy so Sanjim sa hádali. Fajn. Franky líčil nejakú suuuuper príhodu Robin a nie veľmi nenápadne ju pritom hladkal po stehne. Konečne. Chopper, ako jediný, nadšene počúval Usoppove bludy. Klaiska. Ace a nejaké dievčatá, čo videl prvý raz v živote nastavovali plátno. Klídek. Pár jeho spolužiakov si narazili nejaké Namine kamošky a s postrannými a najmä očividnými úmyslami ich ťahali hore schodmi. Niekto bude skórovať. Potom mal Luffy položiť ľavú nohu na červenú. Stalo sa.

A vtedy tá hrdzavá zlatohrabka pristúpila k ploche a pohľadom ho vyzvala, aby roztočil šípkou.

„Pravá ruka na zelenú.“ povedal jej s podozrievavým pohľadom, pretože tá mrcha niečo istotne plánovala.

Nami sa s lišiackym úsmevom obzrela cez plece rovno na Sanjiho a položila ruku na zelenú takým štýlom, že jej vystrčený zadok mieril rovno na kuchára. „Škoda, že nehráš tiež Sanji-kun.“

Skôr než niekto stihol rieknuť Nami-swan, Sanji vytrhol hodinky Zorovi z ruky, sám nimi zatočil, hodil ich potom po Zorovi a položil ľavú ruku na modrú.

Takto dosiahla a prinútila hrať niekoho, kto pred necelými troma minútami vyhlasoval, že radšej zje vlastnú ruku ako by mal položiť nejakú končatinu na tú „ohavnosť“. Tým docielila ktovie čo, možno si len vlastne potrebovala niečo dokázať. Nuž tak či onak, vypadla ako druhá, hneď po Usoppovi. A nenápadne sa vykradla prednými dverami. Pravdepodobne nechcela aby ju kuchár šiel vystrojiť až domov a tým sa šikovne vyhla jeho vytrvalému obťažovaniu. Múdre dievča.

Ale vráťme sa k tomu, prečo je táto celá vec strašnou katastrofou.

V strede hry sa totiž ukázalo, že Sanji je vlastne veľkým fanúšikom Twistera, aj keď túto hru hral vlastne prvýkrát. Ale to je v pohode. Horšie bolo to, keď ostali v hre len on a Luffy. Tí dvaja krútili svoje telá v takých polohách, že to nebolo ani možné. Zoro si po chvílke uvedomil, že sa na to nemôže pozerať, tak hodil „hodinky“ Usoppovi, ktorý sa ich s radosťou ujal.

Dvojica v strede obývačky sa zvíjala ako páriace sa hady, preplietali sa ako prsty milencov, splývali spolu ako fernet s tonikom, krútili sa ako... „Kurva, potrebujem chlast.“ zašomral si pod nosom Zoro, keď videl Luffyho na štyroch a jeho hlava bola veľmi ale veľmi blízko Sanjiho rozkroku.

A sme na začiatku, ubehlo 56 minút od tohto „skvostného“ nápadu a Sanji s Luffym hrali sami dvaja minimálne štvrť hodinu. Zoro stihol za 15 minút vypiť tri pivá a začal si otvárať ďalšie. Jeho vták sa hlásil o pozornosť necelých 7 minút. K celkovému stavu nepomáhal fakt, že do Luffyho je tak trocha buchnutý od ôsmej triedy a keď mu Ace predstavil Sanjiho na strednej hneď druhá vec, čo ho napadla po arogantný bastard bolo, že blonďák bol sexy fúziou Beckhama a Bettanyho.

Najradšej by odišiel, ušiel, zastrelil sa, ale jeho oči sa stále nemohli odtrhnúť od dvojici na zemi. Sakra, to bolo ako keby mu jeho najtajnejšie fantázie ožili priamo pod nosom! Jediné, čo mohol urobiť bolo vypúšťať paru nosom a ďakovať všetkým lesným vílam a divým bôžikom za to, že si obliekol dlhú tmavú mikinu, ktorá zakrývala jeho penis pred zrakom náhodných divákov.

Keď horko-ťažko odtrhol zrak od dôvodu jeho tesných riflí, zistil, že väčšina ľudí sa vyparila domov, alebo súložila v izbách na poschodí. Čo bolo dosť nefér, najmä voči nemu. Ostalo už len pár vytrvalcov, Brook ležal schúlený pod kuchynským dresom niečo šomrajúc, Ace sedel skrútený na gauči hrajúc ninja-fruit na mobile, Chopper s očami veľkými ako tanier sedel vedľa Usoppa a vášnivo povzbudzoval ... Sanjiho s Luffym. Nech robil čokoľvek, respektíve nech sa pozeral kamkoľvek vždy skončil tam, kde by nemal.

„Sakra.“ zakňučal, ako videl Sajiho dokonalý mostík s mierne skríženými nohami a Luffym takmer sediacim na ňom, ako sa čiernovlasý snažil dosiahnuť na farebné koliesko hneď vedľa kuchárovej hlavy. Takmer dokonalý misionár, keby má Luffyho penis tvar vývrtky a Sanji vagínu.

„Koho si predstavuješ na všetkých štyroch a bez šiat, Zoro.“ ozval sa chrapľavo hlas v jeho hlave. Pravdepodobne začína šalieť a „halucinovať“ z toho nadmerného prekrvovania.

„Hmmm~ oboch.“ Keď už počuje hlasy, prečo im neodpovedať nahlas?

Jeden dôvod by tu bol.

„Ha ha ha ha! Ty si ale prasa, Zoro.“ smial sa starší z D. bratov, ktorý sa už nehral s mobilom a ktorý si musel všimnúť jeho lačného pohľadu.

V tej chvíli by sa dali Zorove oči prirovnať jedine ak by tak medicinbalom.

„Eh...eh...“

Sakra! Sakra! Sakra!!

Čo teraz? Čo teraz, kurva!

Ace si utrel slzu smiechu a obrátil svoju pozornosť na Zora červeného sťa čerstvo vytrhnutá reďkovka. Skôr než ten stihol zo seba vydať niečo zmysluplnejšie než „eh – eh“, bolo počuť hlasné „bum“ a jeho a aj Aceova pozornosť sa obrátila na dvojicu rozčapenú na hracej ploche. Luffyho ruka zakliesnená pod Sanjiho telom a on pre zmenu rozvalený na kuchárovi.

„Cha! Vyhral som!“ skríkol Luffy hlasno.

Sanji, chvíľku sa mračiac skrz náhleho útoku na jeho ušné bubienky, zo seba striasol gumeného chlapca. „To teda nie, keby si sa nenaťahoval tak veľmi a nešmykol sa, nespadol by som, takže víťazom som ja.“

Luffy vstal zarovno s blonďákom, ruky zložené v bok. „Nie je to moja chyba,“ odfrkol, „ty si spadol na zem prvý, takže víťaz som aj tak ja!“

„Heeeee???? To je blbosť, ja som vyhral!“

„Nie! Ja som vyhral!“

Hádka pokračovala stále hlasnejšími a hlasnejší prejavmi od rozhorčených mladíkov.

Zorovi padol kameň zo srdca, keď videl, že Ace šiel utíšiť ten boj.

„No tak chlapci, pokojne.“ položil ruky na ich plecia. „Čo keby ste si dali ešte raz takýto battle?“ spýtal sa s iskierkami v očiach.

„Áno! Poď Sanji! Poď. Poď. P.O.Ď.“ čiernovlasý chlapec s elánom skákal ako malá opička.

„Nie, už je dosť neskoro.“ chytil sa unavene kuchár z hlavu. „Mal by som ísť domov.“

„Veď môžeš spať u nás, ako minule!“ povedal Luffy, ktorý sa ešte chcel hrať.

„Pche! No určite, zas sa za mnou prikradneš a budeš mi celú noc skučať do uší, že si hladný! A okrem toho celého si ma poslintal!“ nahnevane dal Sanji ruky v bok.

„Ale, keď si voňal ako mäso, Sanji! Ako mäso! Mäso!“ púlil oči chlapec ako keby to vysvetľovalo všetko. No v Luffyho prípade to aj všetko vysvetľovalo.

„Jasné, že som voňal ako mäso, veď som prišiel z roboty! Čo mám voňať ako fialky, keď robím v kuchyni?“ odvrkol kuchár, ako zaspomínal na jednu noc, čo prespal u D.-ovcov, keď bol príliš unavený vracať sa z Baratie domov, na opačný koniec mesta, keď Luffyho dom je len o ulicu ďalej než reštaurácia.

Pred otvorenou chladničkou s rukou na pol ceste za pivom, Zorovi znelo v hlave len päť slov. Celú noc skučať do uší. Zvyšok rozhovoru ako keby nejestvoval. Celú. Noc. Skučať. Do. Uší. Celý večer bol jedno veľké fiasko, ale toto už bolo moc.

„Musím vypadnúť.“ zamrmlal si ako zabuchol dvere na chladničke. Kašlať na pivo!

Smer vonkajšie dvere! A rýchlo!

„Ale no ták, Sanji neboj sa, postrážim túto malú opicu, aby ti nenarušoval pokojný spánok.“ líškal sa Ace.

„Jednu hru ešte zvládneš nie? Aha, tuto Zoro si zahrá s vami.“ zdrapol odchádzajúceho Roronu za predlaktie.

Prečo ho Boh tak trestá?

Čím si to zaslúžil?

„He? Marimo?“ meril si ho so záujmom Sanji.

„Áno! Zoro bude hrať s nami, pravda Zoro!“ ozval sa ako vždy nadšene Luffy.

„Nie.“

„Eeee?? Prečo Zoro, no tak je to zábava!“ odul spodnú peru Luffy.

Hej! Prestaň byť tak kurevsky roztomilý, nepomáhaš tým.

„Nie.“

Len ísť preč, preč, preč! Čo najďalej. Dobre stačí mu ísť domov, tam si ho vyhoní a pôjde spať. Áno to je plán, nedá sa obmäkčiť Luffyho rozkošnou tváričkou. A možno si ho radšej vyhoní dvakrát - dnes toho bolo aj na koňa priveľa.

„Ale, ale, niekto tu má strach!“ zdvihol pobavene tým smiešnym obočím Sanji.

„Čoho sa bojíš Marimo,“ prešil k nemu a lakťom sa oprel o jeho plece, „že by si prehral hneď na začiatku?“

Dobre, treba priznať, že inokedy by prijal túto výzvu bez váhania. Lenže okolnosti neboli veľmi priaznivé. Vlastne neboli ani prijateľné.

„Bojím sa? Ja?! Pche!“ Jedine toho, že z teba strhnem tie tesné nohavice a narvem ti ho tam až to budeš cítiť v krku.

„Tak, čo, budeš hrať alebo zbabelo utečieš!“ zjavil sa na Sajiho tvári namyslený úškrn.

Oh ako on strašne nenávidí tento výraz!

Zjavne v tom Sanji videl šancu poraziť ho a pripísať si bod v ich súťaživom boji „Zoro vs Sanji“.

„Presne tak, si zbabelý Zoro?“ zradil ho Luffy, ktorý sa chcel zjavne hrať so svojím najlepším kamarátom.

V tom sa pridali k tomu „buzerovaniu“ aj Chopper, Usopp a ku všetkému aj Ace!

Momentálne by najradšej vrazil tomu pehatému monštru! Čo mu kedy spravil, že sa musí baviť na jeho utrpení?

Ten pyroman a jeho divný zmysel pre humor! Do čerta s ním!

„Fajn!“ odsekol, keď začali vypúšťať zo seba zbabelé kotkodákanie.

Neni predsa srab!

Síce jeho vták si myslel niečo iné...

Postavil sa k tej zradnej veci a venoval vyškierajúcemu sa Aceovi pohľad: za toto ťa zabijem.

„Idem prvý, prvý!“ kričal veselo Luffy.

„Dobre, daj mi tie hodinky Usopp, ja budem krútiť.“ usmial sa Ace ešte širšie.

Usopp podal staršiemu chlapcovi kartónový štvorec a sadol si na gauč s nadšeným výrazom vedľa Choppera.

Och, tie deti nevinné.

Luffy položil ľavú nohu na červenú, Sanji pravú nohu na modrú a on pravú ruku na zelenú.

Fajn, ako hra pokračovala, jeho penis troška poľavil z tej vzpriamenej pozícii, keďže sa musel viac sústrediť na tie políčka a na rovnováhu. A svoju myseľ zavrel do meditačného kruhu. Byť šermiarom má aj svoje výhody.

Lenže Aceove „Pravá noha na zelenú, ľavá ruka na červenú ...“ začali by viac a viac obtiažnejšie, až sa nakoniec ocitol pod Damoklovým mečom.

Stál tesne za Sanjim, ktorý bol pod ním na štyroch so zadkom vystrčeným až k nebesiam. Spomínate si na jeho pomaly ochabujúci rozmnožovací orgán? Tak ten pomaly nepotreboval ruky aby sa dostal na slobodu cez zips. A aby mu málo nebolo, nachádzal sa necelých desať centimetrov od Luffyho tváre, ktorý bol rozčapený nad Sanjim.

Chcel sa uzavrieť do svojho La-la-landu, ale jediné na čo mohol myslieť bolo, že či to strčí Luffymu do úst alebo Sanjimu do zadku.

„Zoro, pravá ruka na modrú.“ zaznel ten zradne zákerný Aceov hlas.

Okej, keby sa tu teraz uškrtí, vadilo by to veľmi? Pretože jediná modrá guľka, ktorú bol schopný vidieť, bola vedľa Sanjiho pravej ruky a neexitoval spôsob ako sa dostať tam a neobtrieť sa Zorom Juniorom o Sanjiho zadok a Luffyho líce.

Toto je jeho smrť, takto zomrie.

Mal celkom pekný život. Škoda, že ho musí opustiť v tak krátkej dobe.

A ako tak myslel na svoj nenapísaný závet začul Chopperov hlások: „Eh? Ale veď má dať ľavú nohu na červenú, Ace.“

Tá sviňa!

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

:)

(Eiie, 11. 9. 2013 18:50)

A takto to ukončiť?... ale tak asi sa má v najlepšom končiť:) To chce rozhodne ďalšiu poviedku na One Piece :))