Chorá obsesia
Ležíš na posteli príliš tvrdej k tvojmu pohodliu, v byte, ktorý ti zďaleka nepatrí, aj keď máš v ňom všetky svoje veci. V byte, ktorého majiteľ by mal prísť dnes v noci domov po polročnom výskume.
A ty si momentálne nechceš priznať, že ťa to vôbec nedesí.
Tak tam len ležíš a čakáš, kým ti zazvoní budík, aby si mohol vstať a predstierať, že sa nič nedeje, že je to, ako každý iný deň, že sa nebojíš jeho príchodu a vlastne, že si šťastný akým smerom sa uberá tvoj život.
Ono predstieranie ti vždy šlo dobre.
...
„Dobré ráno, Hayato.“ počuješ za sebou známy hlas.
Rýchlo sa otočíš a na tvár nahodíš nadšený a milý úsmev.
„Dobré ráno, Juudaime.“
„Hayato, akurát som sa rozprával s Takeshim, nechcel by si dnes prísť a pozrieť si s nami zápas v Sushi bare?“ vrelo navrhol tvoj milovaný šéf.
Naozaj chabý návrh, Tsuna vie, že ty šport nesleduješ.
A ak by sa on dozvedel, že si strávil noc u Yamamota, bolo by to horšie než samotné peklo, do ktorého ho v mysli často posielaš.
„Ospravedlň ma Juudaime, ale dnes v noci má prísť Hibari.“
Upieraš pohľad na hnedovlasého muža a tváriš sa, že nevidíš jeho sklamaný a ustarostený pohľad.
„Haha, zabudol som, že má prísť už dnes, som asi ten najhorší šéf na svete.“ zahanbene sa usmeje, ale výraz v jeho očiach zostáva nezmenený.
On vie, ako ťa ničí celá tá maškaráda. Ale aj on sa rozhodol predstierať, že nič nevidí a čaká kým spravíš ty prvý krok. Musíš dodať, že márne. Si až príliš stratený a zamotaný v tom všetkom, čo sa deje okolo.
„Ospravedlňujem sa....“ s tým sa otočíš a rýchlo odkráčaš do svojej kancelárie a jediné na čo myslíš je, že si zradil pravdepodobne jediného človeka, ktorému na tebe záleží.
...
Ako si vyťahuješ už piatu cigaretu za poslednú hodinu – tajne dúfaš, že ti to pomôže zahnať nové depresie, rozmýšľaš, kedy sa to celé pokazilo. Kedy sa celá tvoja existencia zamerala len na jedného človeka, ktorým kupodivu nebol mafiánsky vodca, ale jeden z jeho strážcov? Kedy obyčajný sex na jednu noc prerástol do chorej a priam až masochistickej posadnutosti po tom najchladnejšom strážcovi? A kedy tá vášnivá láska, ktorá zvierala tvoje srdce, až ťa to bolelo fyzickya, prešla do vyplašeného chvenia, len čo počuješ jeho hlas?
Môže za to tá prvá noc? To, že ti dal pocit, že si milovaný, pocit, po ktorom si tak dlho prahol, i keď ti to prejavuje krutým a násilným spôsobom, alebo si si to len ty vysvetlil ako lásku? Sú za tým tie dlhé odlúčenia a fakt, že ste posledný rok boli spolu len 49 dní? Je vinný Yamamoto, ktorý na všetkých hrá ako miluje svoju krásnu priateľku, no akonáhle je Hibari preč dlhšie ako mesiac lísa sa k tebe ako nenásytné, po sexe bažiace mača? Je to Hibari? Pretože aj keď nechceš, nakoniec sa vždy vráti a ty si nanovo jaríš rany a tvoja zvrátená posadnutosť prepukne nanovo, i keď sa zakaždým dušuješ, že od neho odídeš, že si zaslúžiš niečo lepšie, že už ho nikdy nechceš vidieť? No i tak, zakaždým tam si a čakáš, kým sa vráti.
Na vine si si sám. Vskutku si slaboch.
...
Opäť ležíš, tentoraz primliaždený jeho nahým telom, po sexe, ktorý sa skôr podobal na znásilnenie než na vášnivé milovanie, a jediné o čo sa snažíš, je to, aby nepočul ako ťa napína, keď hryzie tvoje mäso na ramene.
Keď už skončil s ohlodávaním tvojho tela a nechal ti na ňom nové jazvy a modriny, príliš neosobne z teba zlezie a akoby nič odkráča si do kúpeľne. Ty si zatiaľ snažíš utriediť myšlienky a vyťahuješ spomienky, v ktorých je nežný. Treba poznamenať, že ich je žalostne málo. A keď už končíš s pýtaním sa samého seba, prečo mu toto všetko vlastne dovolíš, vyjde z kúpeľne, odetý do tej svojej sivej yukaty. A tebe sa srdce zastaví na krátky čas, už si takmer zabudol, že vyzerá ako hriešne krásny boh vojny. Celkom zabudneš, čo sa to dialo pred chvíľou a len naňho civíš ako si berie tonfy a odchádza.
„Kam ideš?“ vyhrkneš skôr než si to uvedomíš.
On ti venuje jeden z tých pohŕdavých pohľadov a ústa skriví v arogantnom úškľabku. „To nie je tvoja vec.“ a s tým odchádza a teba necháva s ťaživou bolesťou na hrudníku a zraneným srdcom.
Neskôr zistíš, že šiel za Dinom, ktorý zhodou okolností prišiel na audit do Japonska, a tým ti začína dávať zmysel Hibariho predčasný príchod z Egypta, v ktorom mal byť sedem mesiacov, nie šesť. Začína sa ťa zmocňovať hnev, zúrivosť a žiarlivosť. I keď si si nie istý, čo medzi sebou majú, hoc Tesuyu stále tvrdí, že len strašne zvláštny priateľský vzťah, štve ťa, keď trávi s Broncom čas. Zožiera ťa to zvnútra, akoby niekto kvapkal kyselinu na tvoje črevá.
...
„Kde si bol tak dlho!“ nakoniec si skončil bdelým čakaním na jeho príchod.
„Ako som ti povedal, to nie je tvoja vec.“ prehodil, ako keby nebolo nič zlé, keď niekto dôjde domov o pol štvrtej ráno.
„Bol si s Cavallonem, pravda?“ zasyčíš.
Venuje ti prázdny pohľad.
„Čo ste tak dlho robili?“ tvoju myseľ už nadobro ovládla žiarlivosť.
A čím ty viac zúriš, tým sa zdá byť Hibari pokojnejší. „Nemáš dôvod žiarliť, nie je to ako by som s ním spal.“ prázdny výraz sa mení na otrávený. On skončil, tým je celá vec uzavretá a ty už nemáš nárok na otázky. Tak si tam zostal stáť s veľkou železnou guľou pripútanou na srdci a zadržiavaš slzy, ktoré sa s krutou istotou hromadia v tvojich očiach.
„Ale, keď už si hore,“ zdvihneš k nemu tvár, len aby si videl pobavený úškrn, „môžeme si dať druhé kolo.“
A ty nenávidiac sám seba a preklínajúc svoju slabosť, kráčaš za ním do spálne.
Pretože sa bojíš nielen jeho, ale najmä toho, že ak mu nevyhovieš opustí ťa, a ty by si bol na celom svete už sám...