Teatrálnosť Oikawi Toorua
„Ahhhhh.“ povzdych plný dramatického smútku sa tiahol školskou kaviarňou spoza stola, za ktorým sedel nik iný, než lámač ženských sŕdc, Oikawa Tooru. Čo víri tomuto švárnemu mládencovi hlavou? Prečo vedie siahodlhé monológy sám zo sebou? Prečo je zas v kaviarni, ktorej personál neznáša? A prečo jestvujú ešte ľudia, ktorí veria, že Zem je plochá?
Prečo ho Iwa-chan nechal samého?
Prečo sa láska jeho života naňho vykašľala?
Pretože doučuje slabších. Och chrabrý Iwaizumi-kunnnn!
Prvé dva roky života na výške boli malým rajom pre Toorua. V prvom ročníku sa im podarilo dostať spoločnú izbu s Iwa-chanom. Čo znamenalo, že mohli celé dni, okrem tých pred zápasom, laškovať koľko sa im chcelo. V druhom sa mu po istých machináciách a dohodnutých úplatkoch v podobe vybaveného rande s Shimizu podarilo prehodiť s Ushiwakom. (A že bola v stávke aj jeho hrdosť? toho chlapíka nemôže vystáť, ale jeho láska je silnejšia!) Takže ďalší rok plný laškovania, volejbalu a vzdelávania samozrejme! Ale tento tretí rok....
„Ahhhhhhh.“
Čisté fiasko!
Nielenže nestačilo, že na začiatku semestra Bokuto ich prvé hudobné video s Kuroom zmenil na meme, ešte aj Iwa-chan sa mu otočil chrbtom!!! Ten zradca ho vymenil za fešáčika z druhého ročníka!!!! Mal to vedieť, že Iwa-chan má slabosť na pekných rozohrávačov! Sakra... najhoršie je, že po tej katastrofe na konci ich druhého ročníka (katastrofa, ktorá sa vlastne nikdy nestala po dohodnutí všetkých zúčastnených o tom nikdy v živote za žiadnych okolností ani pod zmienkou násilnej smrti čo i len prehovoriť) s ním Iwaizumi už ani nechce bývať a zmenu v podobe Akaashiho prijal s otvorenou náručou. Ten zradca!!! Pritom Akaashimu by pravdepodobne nevadilo si prehodiť izbu! Tsssss! A možno, možno by vadilo! Možno to zariadil celé ten malý zákerák! Tej jeho peknej tváričke sa nedá veriť! Isto chce jeho Iwa-chana len pre seba! Kto by nezatúžil po jeho Iwa-chanovi, keď s ním býva a každé ráno a večer sleduje jeho bicepsy pri prezliekaní! A Iwa-chan je na mladších a slušných ľudí veľmi milý! Kto by nepodľahol jeho zvláštnemu šarmu?! No kto???! Katastrofa! Isto sa ho Akaashi snaží zbaliť pod zámienkou doučovania, ktoré si vymyslel teraz! (No a čo, že študujú ten istý odbor! A čo, že Iwa-chan mal všetky materiály! No a čo, že Iwa-chan exceloval v predmete v ktorom Akaashi tápa!)
Och! Chrabrný Iwaizumi-kun! Vždy pomôže niekomu kto ho pekne požiada, ten má mäkké srdce! Až moc!!!! Isto ho chce len využiť a zviesť tou svojou peknou tváričkou! Ten malý špinavý...
„Oikawa? Čo to robíš s tým obrusom???“ ozval sa spoza neho hlas Sawamuru. To je to čo mu momentálne chýbalo! Sawamura a tie jeho sprosté reči! Oikawa, čo robíš s obrusom? Oikawa, prečo si dávaš toľko cukru do kávy? Oikawa, vieš, že toto slovo sa píše úplne inak a ten príklad pod ním si mal rátať tou druhou rovnicou nie prvou?
„Nič!“ tsss čo si myslí ten starý muž!
„Počuj nech je to čokoľvek, prestaň, desíš ostatných zákazníkov!“ Oikawa precitol zo svojho žiarlivého omámenia a nadávania na Sawamuru, ocitnúc sa pred ružovou kôpkou natrhaných papierikov. Huh? Nervy robia svoje!
„Ak si chcel aby ľudia netrhali obrusy, nemal si kupovať papierové!“ (aj keď ich pravdepodobne Sawamura nekupoval, ale jeho manažér, a no a čo!) s vreskotom odhodil zvyšok obrusu, zdvihol si batoh a plánoval odkráčať. Toď posledné slovo hviezdy školy!
„Oi, Oikawa a kto zaplatí tú kávu?!“
S rukou na kľučke a ružovými lícami sa obrátil a hodil na stôl drobné. „Ts! Táto obsluha!“
„A prepitné?“ zdvihol obočím Sawamura. Ten chlapec má teda drzosť!!!!!
Z peňaženky dohodil ďalšie drobné. „To je posledný raz, čo som sem prišiel!“ zakričal v tento týždeň asi šiesty krát. Ten Sawamura ho vie tak rozhádzať!!!
„Ďakujeme veľmi pekne, tešíme sa na ďalšiu návštevu!“ usmial sa tým svojím šesdesiatročným úsmevom. Vrchol!!!!
Okej, dneska je naozaj totálne hrozný deň! Aj keď Tooru má dosť často zlé dni, hoc nie toľko ako Bokuto, tomu chlapcovi nie je pomoci, ale tento je naozaj zlý aj keby odoberie všetku tú drámu, ktorou je povestný.
Najprv ho tréner pošle na lavičku, pretože zle dopadol po podaní a pošle na ihrisko Tobia-chan!!!!!! Vrchol!
A keď, chce nájsť porozumie v Iwa-chanovom náručí. Tak ten mu akurát vynadá, obviní ho, že nedbá na svoje zdravie a k tomu všetkému ho pošle preč! A prečo??? Lebo doučuje toho príliš-pekného-pre-svoje-zdravie Akaashiho! Vrchol!
Ako sa blížil k svojej izbe, ktorú bohužiaľ neobýva so svojou rozzúrenou polovičkou, ale s Kuroo-chanom, započul hlas tej extrémne hlučnej sovy.
Čo nie je zvláštne, pretože Bokuto u nich trávi väčšinu svojho voľného času hádaním sa o nezmysloch, ale v tejto dobe zvyčajne otravuje niekoho iného. Ešte je príliš skoro na nonsensy, ktoré zo seba prská ten chlapec. Hlavne dneska, keď je deň, ktorý plánuje vyškrtnúť z kalendára! A toto už nie je vrchol, to je to dno, ktoré momentálne nepotrebuje!
„Bo-chan, čo tu robíš o takomto čase? Ešte je moc skoro na tvoje absurdnosti!“ otvoril dvere, spustil miesto pozdravu a dlho sa zadíval na onoho veľmi zle odfarbeného chlapca.
Bokuto so svojimi príliš veľkými očami sa chytil teatrálne za svoju príliš veľkú hruď. „No dovoľ????? Moje problémy nie sú absurdnosti, Oikawa!“ Tento chlapec je vždy a všetko príliš!
„Vitaj nazad!“ pozdravil ho Kuroo ako keby nič nebolo zvláštne, ako keby sa celý svet nespykol proti Tooruovi!
„Čo tu robí tak skoro? Dohodli sme sa, že pochabostiam venujeme čas po ôsmej, pokiaľ viem je stále šesť!“
„Hej! Nevolaj ma pochabosť!“
„Sorry Oikawa, ale nasledoval ma z obchodu až do izby, ale neboj doniesli sme dáke pivo na zapitie malicherností.“
„Hej!!!!!!“ Bokuto pozrel s až príliš zradeným výrazom, v tom ako keby si spomenul na niečo sa na jeho tvári zjavil priam až vševediaci výraz. „Počkať, počkať, povedal si malichernosti?“
V tej chvíli sa ten istý výraz zjavil aj na zvyšných dvoch tvárach, Oikawa sa postavil na stoličku a Bokuto s Kuroom na posteľ, ruka na srdce a: „ Z čias mýtov a legiend, keď boli starí bohovia malicherní a krutí a zoslali na ľudstvo osud utrpenia.“
Nasledovalo Kuroovo sólo s dramatickým kľaknutím a rukami upretými k plafónu posiatu nespočetnými fosforeskujucími hviezdičkami. „Len jeden človek,“ zavrel oči a na tvári sa mu zjavilo čisté precítenie, „sa odvážil vzoprieť ich moci.“ Pri otvorení očí polozašeptal roztúžene. „Herkules.“
Bokuto do svojho kúsku vložil viac drámy, pretože áno, presne tak je ... príliš. „Herkules mal silu dovtedy nevídanú.“ Zaburácal hlasom samotného Dia. „Silu,“ vztýčenú päsť nasmeroval do plafóna, aspoňže pri tom neskákal ako naposledy, pretože tú dieru v plafóne stále nezakryli, „ktorú mohla premôcť len moc jeho srdca!“
Oikawa už poučený z minulosti, keď spadol na zem, len stál s rukou na srdci a pohľad sa snažil neupierať na dieru po Bokutovi. „Putoval po Zemi a zápasil s nástrahami svojej zlomyseľnej nevlastnej matky Héry, všemocnej kráľovnej bohov.“
V tom prešiel do šepotu ako Kuroo pri svojej replike.
„Ale kdekoľvek sa zjavilo zlo, kdekoľvek trpeli nevinní, vždy tam bol....“
V tom sa zborovo ozvalo: „HERKULESSSS!“
„Okej, teraz poďme k veci, Kuroo, prečo je tu?“ zliezol Tooru zo stoličky, ako keby sa nič nestalo, a ako keby nepozreli všetci traja spolu a aj s Iwaizumim všetkých šesť sérii Herkulesa v príliš krátkej dobe.
Bokuto ešte so zavretými očami a posledným SSSS na jazyku upriamil svoje príliš veľké oči na Oikawu. „Ja ťa počujem!“
„Nechceš to vedieť, ako som povedal zas jedna z epizód.“ hodil sa Kuroo na posteľ.
„Hej!!!“
„Bavili sme sa o epizódach, a o tom, že až po ôsmej.“ so zdvihnutými ukazovákmi a dôrazom na ôsmej sa otočil na Bokuta, pretože naozaj, ale naozaj nemá náladu na Bokutove epizódy pred osmou aj keď to pivo znie lákavo.
Lenže ako zbadal Bokuta, vedel, že je zle. Pretože sa blížila ďalšia epizóda, ale tento krát tá s ktorou si vedel poradiť len ťažisko jeho problémov: Akaashi. Bokutove vlasy ochabli, tak isto kútiky jeho úst a celá jeho inak príliš mohutná postava sa zmenšila o štvrtinu. Bolo to tu, Bokutov preslávený deprimovaný mód.
Toorov pohľad sa rýchlo stretol s Kuroovým, tak isto vyplašeným, pretože na tieto sračky bolo príliš skoro.
„A-ale Bo-chan, čo sa stalo také závažné, že si nás prišiel takto skoro navštíviť.“ Oikawa to skúsil chabým úsmevom a dúfajúc, že upokojujúcou rukou na Bokutovom širokom chrbte. Kuroo sa automaticky pridal na druhú stranu.
„Kámo, veď vieš, že sme to nemysleli naozaj.“ Keď sa Bokuto stále neusmieval, pretože nie je nič otravnejšie, keď sa ten chlap neusmieva (okrem momentov, keď sa usmieva takým tým pofidérnym sposobom). „Poď načeneme to pivo, čo sme doniesli a povieš nám konečne čo sa stalo, hej?“ V tom momente Bokutovi vystrelila hlava s nadšeným úsmevom a utekal do mini chladničky umiestnenej pod stolom.
Kuroo sa otočil na Oikawu s lišiackym úsmevom: „Vsadím sa, že je v tom na sto percent Akaashi.“
Keby bol Oikawa vtákom, ako ich spoločný soví kamoš načechral by perím, pretože to meno!!!! To meno a ten chlapppppp!!! Ten chlap, čo mu chce ukradnúť jeho spriaznenú dušu!
„Načo sa staviť na niečo, čo je zrejmé, takmer polovička Bokutových problémov súvisí s ním.“ zasyčal naňho.
„Oho ho, chlape, šetri si tie sykavky na dakoho iného.“ ohradil sa Kuroo. „A čo sa tebe stalo mimochodom?“
„Iwa-chan/Akaashi na mňa nemá čas!“
Spustili obaja naraz. Bokuto vzďaľujúc sa od chladničky naložený pivami a Oikawa so zúfalým výrazom.
„Huh? Mám dačo s ušami.“ strčil si Kuroo prst do ucha, pretože presne to by mu bodlo, prsty v ušiach! Alebo slúchadlá, pretože sú to zas tie isté nezmysli. Iwa-chan na mňa nemá čas!
Akaashi sa musí učiť, pretože posledný test sa mu nevydaril.
Iwa-chan doučuje dákych lúzrov, och môj chrabrý Iwaizumi-kun!
Hej!!! Akaashi nie je lúzer! Nemá čas sa veľaučiť, pretože...
Pretože ho nonstop otravuješ, takže je to TVOJA chyba, že môj Iwa-chansa mi nemôže venovať!!!
A tak stále, dookola, čo si myslel? Že to tento týždeň to bude niečo nové? Ešteže si Kuroo uvedomil situáciu skôr než sa stihla zas vyhrotiť, pretože posledný týždeň takmer stratil nervy aj on. A keď stratí nervy on, tak vtedy padajú hlavy, telá a aj náramky priateľstva.
„Keďže všetci traja vieme, kam táto debata bude smerovať, navrhujem na začiatok si dať to pivo, ktoré Bokuto tak ochotne priniesol,“ začal s rozvahou, v tom sa naňho otočili dve tváre pripravené oponovať, preto vytiahol tajnú zbraň, pripravenú na situácie podobnej tejto. „A pozrieme si k tomu Naruta. Kde sme skončili? Skúšky chuninov, že? Kto chce vidieť ako si to rozdá Naruto s Nejim?“
S nadšených výrazov a pokrikov s pästičkami vztýčenými do vzduchu bolo zrejmé, že kúzlo zabralo. Fehh, ešte šťastie, že má vždy eso v rukáve.
„Kámo, ty budeš vždy Sasuke k môjmu Narutovi!“ zvolal Bokuto po troch kolách a solídnych desiatich častiach.
„Bo!!!! A ty budeš vždy Naruto k môjmu Sasukemu!“
Toto vyhlásenie nasledovalo bratské objatie.
„Hej! Naposledy sme sa predsa dohodli, že ja som Sasuke!“ ozval sa nie tak celkom dojatý Oikawa.
„Nie, nie Tooru-chan naposledy, keď sme sa dohadovali si odišiel, preto sme sa dohodli, že ja som Sasuke a Bo ostáva Narutom.“ uviedol ho na pravú mieru Kuroo.
„A ty,“ spustil Bokuto s presne tým pofidérnym úsmevom, ktorý Oikawa neznáša najviac na svete.“ Ty si Sakura, Tooru.“ V tom obaja vybuchli do smiechu.
Oikawa absolútne nepobavený, na nich zazrel so slovami, „Absolútne odmietam, pf!“ a ofučane otrčil nos k plafónu.
„Hej, hej toto bolo tak aaabsolútne ne-Sakurovské.“ rehotal sa Kuroo.
„Ak nemôžem byť Sasuke, čo by som mal byť, pretože seriózne Kuroo, kde ja som desina tak ty si sedem a pol, a aj to keď máš dobrý deň.“ Začal uvádzať fakty na pravú mieru, čo umlčalo oboch rozrehotaných. „Ale okej, keď nemôžem byť Sasuke, tak budem Kakashi.“
Toto vyhlásenie vyvolalo veľkú a na davatsaťročných študentov až priam neadekvátnu reakciu.
„Nemôžeš byť Kakashi!“
„Ani jeden z nás ním byť nemôže!“
„Uzavreli sme pakt!“
„Áno, dokonca sme to podpísali!“
„Bokuto aj vlastnou krvou!“
„Dohodli sme sa aj, že budem Sasuke!“
„Nemal si odísť!“
„Kakashi byť jednoducho nemôžeš!“
„Okej, okej upokojme sa, lebo to dopadne ako napsledy.“ ozvalo sa opäť raz v Kuroovi jeho dospelácke ja. Zdá sa, že ani s Narutom to nevyšlo tak celkom. A najhoršie na tom je, že už nemá podobné esá v rukáve.
Ale zdá sa, že spomenutie ich poslednej žabo-myšej hádky ich aspoň troška upokojilo.
„Tse! Tréner ma vykázal! Iwa-chan ma nechal v štichu! Sawamura ma vytočil! Bokuto prišiel príliš skoro! A ešte k tomu som zjavne Sakura! Toto je najhorší deň vôbec!“ a zas sme pri teatrálnosti Oikawi Toorua aka TOT.
V tomto prípade sa pozreli na seba Bokuto s Kuroom vediac, že je čas na zvyčajnú TOT, ich každodennú.
„No Tooru-chan zdôver sa nám, čo sa stalo dneska v tvojom nešťastnom živote plnom nástrah.“ hodil po ňom ďalšie pivo Kuroo. Netreba zabudnúť, že každý s chlapcov má troška červené líčka a sklenený pohľad, ideálny stav na vážnu debatu, avšak stále málo na TOT. Preto Bokuto rýchlo dopil poloplnú plechovku a vzal si ďalšiu. Pretože nikdy nie si dostatočne opitý na TOT.
„Veril by si, že...“ a tým sa spustilo päť minútové hejtovanie nejakého Tobia-chana, pravdepodobne to bol nejakú nešťastný prvák – rozohrávač, ktorý nesadol Veľkému kráľovi.
Aj keď to bolo celkom vtipné, nahnevaný Oikawa v plnej sile teatrálností je neskutočne vtipný, nepotreboval Kuroo počúvať žalostnú ódu na Tobia-chana, popravde aj on mal nejaký problém s prvákom.
„Keď sme pri tých prvákoch,“ skočil mu do reči a Bokuto ho obdaril vďačným pohľadom, ten chlapík nikdy nemal rád hejty, „dneska som pravdepodobne jedného chlapca urazil na smrť,“ Bokuto s Oikawom si vymenili znudené pohľady, pretože Kuroo je majster vo vytáčaní ľudí, aj keď to tak ten neborák nie vždy myslí zle, „samozrejme to bolo nechtiac!“
Zas tie pohľady.
„Hej! Naozaj som to nechcel dneska!“
Zdvihnuté obočko.
„Prestante! Dneska sa tomu nedalo vyhnúť, ten chlapec bol pridrzý a 50 : 50, z toho 50% hriech a 50% nohy! Nedalo sa inak! Viete aký mám fetiš na dlhé nohy!“ povzdychol si Kuroo.
Pri tomto vyhlásení sa ich pohľady zmenili na prekvapené a je možné, že sa na chvíľku Bokutove obočie stratilo z tváre a splynulo s vlasmi.
„Čože to nepočujem~“ spieval razom pobavený Oikawa, pretože vždy keď sa niekto páčil Kuroovi, bola to komédia sama o sebe, keďže nech sa snažil akokoľvek, ten chlapec je 90% smola a 10% trapas (ako všetci traja).
„Kuroo-chan má obeť číslo....koľkéže to je číslo Bo-chan?“ otočil sa zamyslene na Bokuta, pretože Kuroo je chlap, ktorý sa zaľúbil aj do ich 50 ročnej školskej kuchárky, a to bol trapas, ktorý mu budú vyhadzovať do konca života, ešte teraz sem-tam pani kuchárka na nich žmurkne.
„Myslíš tento mesiac, či celkovo To-chan?“ s vážnou tvárou opitého človeka mu odpovedal Bokuto.
„Hej! Prestante!!! Toto je iné!“ ohradil sa Tetsurou, „chlapec má skoro dva metre a tvár anjela, kebyže má troška lepší postoj bolo by to ľahšie, pretože to jeho: Teba mám volať senpai? by ma vedelo odradiť, keby som bol slaboduchý a nemal rád výzvy!“ zasnene objal jeden zo svojich šiestich vankúšov a zamumlal doňho niečo o blonďavých stvoreniach.
Presne v tej chvíli zažil Bokuto jeden z tých mystických okamihov, ktoré sa stanú raz za mesiac a spojil si daný popis s istou osobou, ktorú pravdepodobne pozná, a ak je to naozaj on, koho myslí Kuroo, jeho vlastný brat, jeho Sasuke, Iloaus k jeho Herkulovi, tak je pekne v háji a on tiež a aj celý vesmír.
„Kuroo, nie...“ ozvalo sa z jeho strany šepotom.
Našťastie alebo nanešťastie ho Kuroo nezačul a len sa priblblo usmieval do toho svojho vankúša.
Tooru sa na tom bavil náramne, pretože ho to vytrhlo z jeho pochmurnej nálady, ale vidiac Kuroov zaľúbený výraz, ho vrátilo k láske jeho života. Pretože áno, už je po jedenástej večer, šesť pív má v sebe a Iwa-chan sa stále neozval. Žiadna správa, žiaden hovor, nič. Ako sa tak zamyslel nad skutočnosťou, že Akaashiho doučuje od štvrtej a za tých sedem hodín mu nedokázal dať vedieť o sebe?! Tu niečo smrdí! (možnože to bola len jeho chorá žiarlivosť)
„Zabijem ho ak sa dotkol môjho nevinného Iwa-chana!“ zrúkol čím vytrhol Kuroa z oparu zaľúbenosti a Bakuta z pochmúrnych myšlienok o skaze sveta.
„Čo? Koho?“
„Akaashiho! Iwa-chan ho doučuje už sedem hodín! Ani mňa tak dlho nikdy neodučoval, a ak hej tak sme sa vtedy rozhodne neučili, ak viete čo tým myslím!“ veľavravným pohľadom sa na nich zahľadel.
„Sedem hodín! A Iwa-chan sa mi ani raz neozval! Čo ako ho Akaashi mučí? Čo ak mu ukradol mobil? Čo ak ho priviazal k posteli a robí si s ním čo len chce a chudák Iwa-chan sa nemá ako brániť!!!“ rozplakal sa do dlaní.
„Oikawa, prestaň, Akaashi by to neurobil!“ odfrkol Bokuto, „jedine, že by ho Iwaizumi vyprovokoval. Ale neboj, neboj! Bol to len vtip!“ rýchlo dodal, keď zbadal ten vydesený pohľad.
„A okrem toho Akaashi by ma nikdy nepodviedol!“
„Kámo, vieš, že spolu nechodíte.“ pozrel naňho Kuroo.
„Prečo by sme mali?“ krútil nechápavo hlavou Bokuto, „myslel som, že by ma nevymenil za Iwaizumiho, ja som jeho eso a dovolím si povedať, že boh!“ Bokutova nechápavosť je príčinou približne 87% jeho problémov a dôvod, prečo Akaashi nemôže mať pekný život.
„Káááámo, nie som si celkom istý, keď ide o Iwaizumiho... veď vieš. I.W.A.I.Z.U.M.I.“ Kuroo vyhláskoval meno hádam aj očami.
„Oh.... to máš pravdu...“
„Hej! Čo to malo znamenať??? Čo ak ide o Iwa-chana????! O môjho Iwa-chana????“
A Oikawa je jedným z dôvodov, prečo Iwaizumi nemože mať pokojný život, škrtnime to, Oikawa je jediný dôvod, prečo Iwaizumi nemôže mať pokojný život. A po udalosti-ktorá-sa-nikdy-nestala-a-o-ktorej-sa-nehovorí je Iwaizumi viac menej idolom celého volejbalového tímu, vrátane náhradníkov a asistenta trénera. Ale keďže sa to vlastne nikdy nestalo a čo stalo sa niečo? Pretože nikto o ničom nevie? Prečo by mal niekto o niečom vedieť v prvom rade? A to je dobre, pretože ak by sa Oikawa dozvedel o velebení Iwaizumiho a ako si ho nie raz niekto niekde predstavoval, by ten chlapec explodoval, alebo horšie naštval by sa. A nahnevaný, skutočne nahnevaný Oikawa je horší než naštvaný Akaashi, a to vedia všetci zúčastnení udalosti, ktorá sa nikdy nestala a o ktorej sa nikdy nehovorí.
„Nič, nič.“ príliš rýchlo odvetili Bokuto s Kuroom.
A to bola tá posledná kvapka do pohárika jeho trpezlivosti. „Idem za nimi!“ s tým sa troška kolísavo zdvihol, obul papuče a skôr než ho stihol niekto zastaviť utekal na druhé poschodie.
Bokuto s Kuroom sa na seba len pozreli a s ťažkým povzdychom sa vybrali za ním, pretože za prvé musí niekto pozbierať Oikawove ostatky, keď ho Iwaizumi zmasakruje za nedôveru a za druhé bude to podívaná ako všetky ich hádky.
V Oikawovej hlave sa preháňali pochmúrne myšlienky plné zlosti, smútku a sklamania. Ako si mohol Iwa-chan?! Nie som ti moc dobrý? Prečo práve on? Vždy lepšie než Tobio-chan...ale aj tak! Zabijem ho ak sa ťa dotkol, potom teba a nakoniec aj seba! Pretože bez teba nemá môj život zmysel!!!!! Iwa-chaan odpúšťam ti, aj keby ma podvedieš, len si vyber na konci vždy mňa...
Keď došiel k izbe číslo E 204 trhol dverami, ktoré od tej chvíle chlapci obývajúci túto izbu zamykali na dvakrát. A začal kričať: „Iwa-chan! Ako si mohol ty zákerný had!!!! Ja som ti veril! Naše prvé dieťa by sa volalo po tebe!“
Treba povedať, že celkom vystrašil oboch obyvateľov izby číslo E 204, ktorí ako sa zdalo spali. Keby Tooru dával pozor na to čo mu Iwaizumi hovorí a nielen sleduje jeho ústa pri pohyboch, pretože tie ústa!!!! Uvedomil by si, prečo nie je až také divné, že dvaja študenti na výške spia takto pred polnocou. Pretože, prečo by študenti spali tak skoro večer? Žeby preto, že sa celý deň učili na zajtrajšiu rannú skúšku?
„Čo sa deje? Oikawa-san? Bokuto-san? Kuroo-san?“ ozvalo sa nechápavo a ospalo z Akaashiho strany izby.
„Čo to má, sakra znamenať Oikawa?!“ zavrčalo s Iwaizumiho postele, vtedy si Tooru spomenul, že Iwa-chan neznáša, keď niekto preruší jeho spánok, ale kúsok odvahy v ňom zostalo.
„Prečo si sa neozval, keď si skončil?“ chabo zašeptal, pretože Iwa-chan vie byť desivý. A čerstvo a násilím zobudený Iwa-chan je najdesivejší.
„Čo trepeš? Písal som ti, že idem spať, a volal aspoň trikrát, kde máš telefón?“
A možno si ho zabudol a možno nie v kaviarni, po tom ako ho Sawamura vyrušil z rozíjmania. Takže je to vina tej starej vrany...!
„Ja toho Sawamuru zabijem, had jeden, isto to nara....“
„Oikawa, ak nezmizneš do 5 sekúnd, zabijem teba aj celé publikum, ktoré si dotiahol.“
„Eh... prišli sme len zaželať dobrú noc Iwa-chan.“ ozvalo sa zborovo spoza Oikawovho chrbtu.
„Hej!!!! Tak ho môžem volať len ja!“
„Štyri.“
Nechápavé pohľady.
„Tri.“
„Iwa-chan zabudol si na päť.
„Jeden.“
„Dobrú noc láska, veľa šťastia obom!“
Spoza zavretých dverí sa ozvalo akurát: „Zabudol aj dva.“
A to bol príbeh o tom, ako Herkules, Iolaus a Xena ušli pred trojhlavým rozzúreným medveďom, prebratým zo zimného spánku a hadím kráľom A-kassssssssss Hi-m.
AN: Ktorú nešťastnú postavu z Haikyuu by ste chceli aby sa objavila v ďalšej časti?