Choď na obsah Choď na menu
 


Obeta

30. 10. 2011
"Oi! Prečo tam stojíte a nejdete dovnútra?" pýtal sa postávajúcich členov svojej kapely Naruto Uzumaki, spevák punk-rockovej kapely Bijuu.
Konečne došiel k nim, pri dvere, za ktorými sa nachádzalo malé štúdio najznámejšej japonskej nahrávacej spoločnosti Konoha. A každý štvrtok, boli v tomto nahrávacím štúdiu práve oni, tak prečo postávajú vonku?
Chalani nič nevraveli len špehovali cez male okrúhle okienko, čo sa deje v ICH štúdiu. Naruto, tam pozrel a ihneď mu stúpol krvný tlak.
"Ako si to ten zasraný Uchiha dovoľuje!" zakričal ako videl v štúdiu Sasukeho Uchihu, najjasnejšiu hviezdu japonskej pop music. Bol tam so svojím slizkým manažérom a bielovlasým zvukárom.
------
"Myslím si, že tu, by si mal troška ubrať Sasuke a tu, to poriadne rozbali…" vysvetľoval Suigetsu - zvukár Uchihovi svoje postrehy ako zlešiť jeho novú pieseň.
Lenže…niejak to nestihol dopovedať pretože niekto…jednoducho…vyrazil dvere aj keď boli odmoknuté…ale Uzumaki Naruto má vždy veľké antré…
"Čo za idiota, mohlo vyraziť dve…á to si ty Uzumaki…že ma to hneď nenapadlo…" Spustil svojím chladným a viac než dosť arogantným hlasom s náznakom pobavenia, Sasuke.
"ČO? Koho si myslel tým idiotom Uchiha?!!" zavrčal Naruto, zabudnúc, že ho chcel vyhodiť zo štúdia.
"To si taký imbecil? Ja tu žiadneho magora okrem teba nevidím." prilial olej do ohňa Sasuke a premeriaval si Naruta - blednúceho od zlosti - od hlavy po päty.
Narutovu belobu vystriedal červený hnev. "Ešte raz sa ťa spýtam! Koho si mys…"
"Naruto, počkaj!" schytil zozadu rozzúreného Naruta, jeho najlepší kamarát a gitarista v jednom, Kiba. A držal ho za plecia, ako keby bol Naruto rozzúrené zviera.
Ktorým v tej chvíli aj bol.
"Zabudol si, na čo sme sem prišli?..." tíšil svojho kamráta šepkajúc mu do ucha.
Uchiha si ich oboch začal meriť zvláštnym pohľadom…
"Máš pravdu Kiba…" upokojil sa blonďák.
"Uchiha…ehm…Sasuke…" začal zdvorilo, priam až diplomaticky Naruto. Sasuke naňho so záujmom a jemným pobavením pozrel.
"Neviem, či vieš ale… každý… a tým myslím každulinký štvrtok je toto štúdio naše …takže …hmm …mohol by si láskavo s tou tvojou bandou zmiznúť z dosahu minimálne 5 metrov?! Ďakujem!" povedal Naruto a nahodil jeden zo svojích neúprimných úsmevov, ktorý tak rád venoval práve Uchihovi.
"Tak toto si chcel, úbožiak? To ti to ten psisko musel našeptať? …No a čo sa týka štúdia… na dnes som si ho zarezervoval ja! A ak by si vedel ty a tá tvoja partička magorov čítať! Všimli by ste si to napísané, zvonka na dverách…" povedal, už s očividným pobavením, majiteľ čiernych očí.
Naruto zažmurkal a začal sa rehotať. Pôsobilako blázon…
"To je dobrý fór Uchiha! Ale žiaden papier na dverách nie je! Nikto ho nikdy nepotreboval…" začal s výsmešným tónom.
"Naruto? Ten papier tam je…a Uchiha je tam napísaný na túto dobu." zradil ho bubeník vlastnej kapely - Shikamaru.
"Čože?" prestal sa Naruto smiať a vyšiel sa pozreť na dvere a za ním aj Kiba, ktorý ho konečne pustil.
"Kurva!!!" zanadával si blonďák. "Odkedy to tu je?..."
"No hmm…ja som si to všimol už na začiatku a aj som ti to hovoril…len niejak si asi…natvrdlý- ehm zabudol." odpovedal mu Shikamaru.
Naruto sa ale nechcel nechať odbiť Sasukem a tak ho z štúdia plánoval vyhodiť trebárs aj násilím…lenže keď už všetci členovia skupiny stáli na chodbe - obdivujúc papierik s rozvrhom, Uchia schytil dvere, zavrel a teraz ich už aj zamkol a na naštvané a urážlivé gestá - ktorými ho obdraúval Uzumaki - odpovedal povýšeným-výsmešným úsmevom, zamávaním a zastretím malej záclonky visiacej na okienku.
A takto to bolo pravdielne … rivalita medzi frontmanom Bijuu a sólovým spevákom Sasukem Uchihom sa dala krájať na kusy a predávať na kilá…nikto nevedel…a možno, že ani oni sami v tom nemali jasno…odkiaľ tá rivalita vznikla…a z čoho pramení…možno už len s princípu… veď obaja interpreti boli v svojom fachu úspešný…Sasukemu na koncerty chodili mladé a jačiace násťky ale aj staršie ženy, ktoré si pre svoje dcéry priali takého manžela … pekného … tajomného… bohatého… jedným slovom dokonalého… A na druhej strane máme Naruta… búrlivého… každý týždeň s inou…škandalózneho…s množstvami fanúšikov…snažiaceho sa preraziť aj za hranicami… rockera…takého by matky pre svoje dcéry nechceli…
Možnože tá prílišná rozdielnosť spôsobilatú ich rivalitu…možnože spôsobilaaj tie večné vojny, ktoré vedú cez média.
Aj keď sú pod tou istou spoločnosťou, ani to im nebránilo vo vzájomnom očierňovaní. Verejnosť milovala tieto články… intrigy… klamstvá... v komerčnom svete a v svete hudby je dovolené všetko.
------
A aj teraz v jeden podvečer, keď si Uzumaki zapol telku… dávali jeden z rozhovorov so Sasukem, z minulotýždňového Uchihovho nakrúciania. Hneď ako ho zabadal v telke, chcel prepnúť…lenže niečo… jedno slovo … zmienka … ho prinútila neprepnúť…
------
Reportérka: "Máme jedinečnú možnosť nahliadnuť do zákulisia natáčania nového videoklipu známeho speváka a miláčika Japonska. Sasukeho Uchihi." povedala s úsmevom, v tom sa za ňou mihol Uchiha v bielej rozoponutej košeli a tmavých nohaviciach. "Prepáčte …prepáčte Sasuke!"
Sasuke: Všimol si, moderátorku a tak zastal… i keď nerád… on tieto rozhovory neznášal, ale… ak by to neurobil opäť by si vypočul od manažmentu Konohy svoje… a že na to nemal náladu! "Hai." ozvalo sa z jeho strany nezaujato.
Reportérka: Keď zbadala záujem zo Sasukeho strany rýchlo k nemu pricupitala. "Mohli by ste poskytnúť menšie interwiew pre náš hudobný magazín?"
Sasuke: Jemné povzdychnutie a nasadenie rádoby milého úsmevu, kotrý vždy dával pred kamerou. "Bude mi potešením… s takou milou redaktorkou…" zaklamal… a preglgol zhnusenie nad sebou samým.
Reportérka: Ako na povel sčervela a troška sa zakoktala : "Och a-a-arigato… No chcela som sa spýtať, ku ktorej z vašich pesničiek točíte videoklip?"
Sasuke: "Nooo…" neznášal rozhovory… musel sa chovať tak… tak neUchihovsky… bolo mu to proti srsti… ale … taký je svet shoubisznisu… pretvárka… lož a faloš. "Nemal by som vám to hovoriť, lenže vy ste mi sympatická." Jemné žmurknutie a na to následné sčervenanie zo starny reportérky… " Je to k mojej novej piesni, I'm your's."
Reportérka: "Och vážne? Tú pieseň milujem! To sa veľmi teším… a niejaké podrobnosti k videoklipu?" zaklipkala očami v snahe byť príťažlivá.
Sasuke: Snažiac sa neprevrátiť očami… prečo sa všetky ženy v jeho prítomnosti správajú ako … sko sliepky?… on o ne záujem rozhodne nemal. "No podrobnosti z natáčania by som nemal vyzrádzať, chcem, aby to bolo prekvapením…" ďalší falošný úsmev… "a ak je to už všetko…"
Reportérka: "Och to je škoda, že nám to nemôžeteprezradiť. Ale ešte sa chcem spýtať na jeden komentár na vašu starnu od Naruta Uzumakiho…"
Sasuke: Pri tom poslednom mene spozornel… teraz na jeho tvári bolo badať skutočný záujem… Usuratonkachi? Tak nakoniec to možno bude aj sranda… "Áno? Čo povedal?… len povedzte smelo...." teraz nahodil jeden z úprimných úsmevov.
Reportérka: Opäť sčervenala… jej život bol hneď o niečo krajší… veď sa na ňu usmial sám Sasuke Uchiha!!!... po chvíli sa spamätala. "Zaujímalo by ma, čo si myslíte o jeho vyhlásení, že Konoha v hudbe a v mediálnom priemysle podporuje viac ich kapelu, a že sa nebude starať o nejakého preslaďeného pop speváka."
------
"Hééééj!!! Tak som to nepovedal!" Naruto sediac na kraji stolíka napäto sledoval telku, v hotelovej izbe, kde Konoha ubytovala všetky svoje hviezdy.
V reály povedal: "Skupina Bijuu je srdcom celej Konohy a nikdy! Nikdy!!! Ten zasrtaý Uchiha nebude viac!!! Tu v Konohe si totiž vážia pravú hudbu a nie tie presladené sračky, ktorými nás kŕmi ten idiot Uchiha!"
------
Sasuke: Prekvapene zdvihol obočie. "To vážne ten úbožiak povedal takto? Niejak mi to na neho nesedí… ani raz tam nezaznela nádavka alebo dáky vulgarizmus…"
Reportérka: "Noo … viete musela som to trošku upraviť… predsa len, tento program ide o siedmej a nie po dvatsiatej druhej."
Sasuke: Smiech.
Reportéraka: Okúzlená.
Sasuke: "Som si mohol myslieť… No k tomu vyhlásneiu, Uzumkai rád preháňa a samozrejme si týmito smelými a OBROVSKÝMI rečami asi niečo kompenzuje…" ukázovakom a palcom naznačil také solídne 3 centimetre.
Reportérka: Srdečný smiech.
Každému muselo byť jasné, čo tým Uchiha myslel…
------
Naruto ani nestihol dopozerať zvyšok rozhovoru. Hodil ovládač do telky tak prudko, že pukla obrazovka… ale bolo mu to jedno… vstal.
"Ja toho skurvisyna zabijem! Ja že si niečo kompenzujem?! Sviňa!!!" zreval Naruto na celý hotel a ihneď sa vybral k Uchihovi do izby si to s ním ručne-stručne vybaviť… býval o poschodie vyššie.
Celou cestou si potichu mrmlal všeliaké kliatby a nadávky smerujúce na svojho čiernovlasého rivala.
…vybehol po schodoch…
…keby šiel výťahom, asi by ho celý rozbil…
…ruky v päsť…
…vyšiel na poschodie, kde má on izbu…
…otočil sa smerom k jeho izbe…
…šok…
…zdesenie...
… zhnusenie…
…a niečo…čo nedokázal rozpoznať…
…rýchlo sa otočil…
…čierny pohľad … a jemný úsmev… ktorý si blonďák nemohol všimnúť…
Naruto bežal dolu po schodoch a utekal ku Kibovi. Pred jeho dverami len pribrzdil a bez klopania tam vtrhol. Na jeho prekvapenie, tam sedela celá kapela aj s ich manažérom, bielovlasým Kakashim.
Všetci naňho prekvapene pozreli, očakvávali ho, mali sklať nové veci… ale čo ten výraz?!
"Naruto, čo sa stalo? Videl si ducha?" spýtal sa Kiba svojho najbližšieho kamaráta.
Naruto prešiel pred nich a s šokom v očiach vyhrkol: "Nie! Sasuke Uchiha je teplý!!!"
Správne… to je to, čo videl… chcel tomu debilovi vynadať… ale keď vybehol po schodoch zbadal tam Sasukeho ako obíjma niejakého chlapa! Čo obíjmal! Ten druhý bol na ňom nalepený a svoj jazyk mu strkal až do hrdla. Tak ho to ochromilo, že jediné, čo dokázal, bolo to, že zbabelo zrdhol. A tak si nevšimol Sasukeho pohľad…
Po tomto vyhlásení sa všetci prítomní začali pozerať do strán.
"Čo-čo vás to … nič?... Počkať! Vy ste to všetci vedeli? Prečo mi nik nič nepovedal?!" naštval sa blonďáčik.
"Nó … vieš…" začal hnedovlasý.
"A čo keď je gay? Máš s tým niejaký problém Naruto?" Spýtal sa ryšavý basák, Gaara, ktorý sa radil k rovnakej orientácii ako Uchiha.
"Eh…" Naruto sa pozrel na Gaaru, z ktorého práve vyžarovala nie veľmi priateľská aura. "Samozrejme, že nie! Len proti Uchihovi… ale ako sa mám k nemu teraz správať?!" začal polemyzovať Naruto.
"Ako to myslíš Naruto?!" zasyčal otázku ryšavý.
Naruto vystrčil ruky pred seba. "Pokoj Gaara, pokoj! Ja…"
"Tse! …" odfrkol Gaara. "A tebe sme to mali povedať? No určite! Takému homofobikovi!!! Inak aj tak som prekvapený, že si si to nevšimol skôr. Veď on ťa balí od prvého okamihu ako ťa vi…" nestihol zelenoočko dopovedať.
"Nani?!" zvolali dva hlasy zborovo.
Kiba -ktorý medzitým vstal- s Narutom sa na seba zdesene pozreli.
Prečo aj Kiba? Veď Naruto bol jeho… kamarát … skoro brat.
"To si si vážne nevšimol Naurto?" ozval sa znudene Shikamaru a nadvihol obočie.
Naruto len zakrútil hlavou a Kiba sa opäť posadil.
"Nie je ti podozrivé, že nikoho ani len nepozdraví a s tebou sa háda dokonca cez telku?" spustil logicky večne unudený bubeník.
Naruto natočil hlavu na bok… niečo na tom bolo … ale… to nemohla byť pravda … jednoducho nie!
------
A tak ubehol týždeň.
Naruto sa snažil Uchihovi vyhýbať, a ak ho stretol nič mu nepovedal a radšej sa z tej miestnosti porúčal…
Sasuke to počínanie sledoval len s pobavením…
------
Ubehol aj druhý týždeň.
A niečo sa v Narutovi pohlo… a on tomu nebol dvakrát nadšený.
Všade ho začali prenasledovať čierne oči … čierne oči, ktoré patria jemu… lenže keď sa tam pozrel znova, nič tam nebolo … začínal byť paranoidný … ale čo bolo ešte horšie … on bol sklamaný, že tam ten Uchiha nie je a nesleduje ho keď sa sprchuje, obeduje, skúša …
Áno, nerád si to pripúšťal ale myslel na Sasukeho viac a viac, ale nie ako predtým… jednoducho inak.
Ku koncu týždňa sa jeho zmýšlanie obrátilo o 180 stupňov.
Na začiatok si vravel.
Veď je len teplý… to nie je chorba, teda pokiaľ nemá lepru alebo niečo také…
Lenže nesôkorsa tieto nevinné myšlienky zmenili na trošku vinnejšie ...
Ktovie, aké je to bozkávať sa s chlapom…a ako bozkáva Uchiha…
…až…
A možnože by nebolo zlé si zaexperimentovať …
Keď si uvedomil, na čo myslel. Rozhodol sa, že dva týždne bez sexu mu udreli na hlavu a tak si vyšiel nabaliť niejkú babu a poriadne sa odviazať. Šiel do baru, kde ho už poznali a nemusel sa tamm báť o zvýšenú pozornosť, ktorá mu s narastajúcou slávou začala znepríjemňovať život a paparazzi striehli na každom kroku.
Prišiel do baru, hneď od dverí ho zdravil barman, Tobi. "Á Naruto-kun! Už som ťa tu dlho nevidel! Som tak rááád! Čo, dáš si to, čo obvykle?" Povedal s úsmevom, dúfajúc, že mu Uzumaki so svojím alkoholickým apetítom spraví tržbu.
"Och nie Tobi-san…" zakrútil hlavou Naruto v nepriaznivom geste. "Dnes si dám len pivo… dneska… hmmm… hmmm…. som na love." povedal s lišiackym úsmevom a žmurkol na neho.
"Aháááá" usmial sa Tobi ako mu stáčal jedno chladené.
"Inač…" mávol na neho barman a Naruto sa k nemu naklonil.
"Boli sa tu už na teba pýtať niejaké mačičky … a tamto vzadu v tom bledom boxe, sedia dve veľmi pekné kúsky, pravdepodobne tvoje fanúšičky." Ukázal tým smerom a veľavravne žmurkol.
Naruto sa pozrel tým smerom a zbadal tam dve dievčatá, v kratších sukniach ako pokukávajú po ňom a chichocú sa.
"Daj im to, čo mali ešte raz a na mňa."
"Hai-hai sempai." povedal s pobavením a Naruto sa na to rozosmial.
Pokoiaľ Tobi nalial drinky pre dievčatá, Naruto sedel pri bare, upíjal z piva a poklopkával si po barovej doske do rytmu pesničky, ktorú hrali v rádiu. A jeho myšlienky sa samovoľne začali zakrádať k Uchihovi.
"Naruto?" prišiel Tobi k nemu.
"Hm…" otočil sa Naruto a rýchlo myslel na niečo iné, ako keby by mu mohol barman čítať myšlienky.
"Ja len, že ťa tie ehm… dámy volajú." Povedal a opäť žmurkol na blonďáčika.
Naruto sa len postavil a s okúzľujúcim úsmevom si to štrádoval k dvojici dievčat. Keď tam prišiel, počul už len tlmené.
"Už ide, už ide."
Nad tým sa musel jednoducho pousmiať.
Prišiel k boxu a usmial sa na dievčatá.
"Chutili vám drinky slečny?" spýtal sa prívetivo.
Obe sa zachichotali a sčervenali.
"Možem si prisadnúť?" spýtal sa milo.
Dievčata sa obe odsunuli, takže mal možnosť si sadnúť, buď k jednej alebo k druhej. Dali mu možnosť výberu.
Obe si pozorne prezrel. Jenda bola pekná červenovláska s bláznivým účesom a dlhými nohami. Jednoducho taký vyzývavý typ a on mal také rád. Pozrel na druhú, tmavovláska s krátkými vlasmi a čiernymi očami, ktoré mu niekoho pripomínali. Lenže nevedel koho… a nakoniec, aj keď takým väčšinou nevenoval ani pohľad, si vybral tú tmavovlásku.
Červenovlasá bola očividne dotknutá a tak po chvíli, keď sa ospravedlnila, že musí ísť domov za chorým bratom, odišla.
Naruto tam zostal s tmavovlasou Shizune. Za celý ten čas si nemohol spomenúť koho mu to dievča vlastne pripomína.
Po pár vypitých drinkoch, teda zo Shizuninej strany, Uzumaki chcel byť triezvy, sa vybrali do Narutovej izby. Ako kráčali po chodbe smerom k izbe, šiel oproti Uchiha, ak zbadal blonďáka s dievčinou, len sa záhadne usmial a šiel k výťahu odviesť sa na svoje poschodie. Naruto v momente keď Sasuke prechádzal popri, pritiahol si dievča za pás k sebe a zamračil sa na neho.
Keď bol pri dverách a odomykal si izbu, nedalo mu to a pozrel sa smerom k výťahu. Uchiha akurát stláčal gombík, na ktorom stálo číslo jeho poschodia. V momente, keď sa na neho pozrel Naruto, zdvihol pohľad a pozrel na neho.
Naruto zastal v pohybe, Uchiha sa len usmail a ústami mu naznačil pár slov… uži si to… Naruto zostal zarazený, nie pre slová, čo mu Uchiha adresoval, ale bol to pohľad, ktorým ho prepaľoval… pohľad, ktorý ho trhal na kusy… Uzumaki hlasno preglgol a otočil sa naspäť k zámku a kľúču. Konečne odomkol a v tej chvíli bolo počuť už len cinknutie výťahu, ešte raz sa pozrel na momentálne už zavrté dvere výťahu, prečo… prečo mal takú strašnú chuť zakričať na neho aby mu ten výťah podržal a šiel by s ním…
"Ehm… ehm…"odkašlala si tmavovlaska. "Naruto-kun, nebol to náhodou Sasuke Uchiha?" spýtala sa zvedavo a s červeňou v lícach Shizune, jeho dnešná spoločníčka.
"Em?" Naruto si konečne uvedomil, kde je, s kým je a hlavne prečo. Spamätal sa a s úsmevom vtiahol dievča do vnútra svojej izby. "Uchiha, Neuchiha… koho ten trápi?..." usmial sa na nu zvodne, pohladil ju rukou po líci a zahladel sa jej do očí… v tom si niečo uvedomil… to koho mu to dievča tak strašne pripomína… veď …veď ona… vyzerá ako Sasuke!
Keď si uvedomil skutočnosť, čo mu unikala zatriasol hlavou a zohol sa aby dievča pobozkal.
Nie nevyzerá ako on! To je omyl!
Venoval jej jemný bozk, potom sa oddialil a otvoril oči. No miesto tmavovlásky sa na neho usmieval Uchiha.
"AAAAAAAAAAAAAAAAAA" zreval a odskočil až tak, že spadol na zadok.
"Naruto-kun, čo sa deje?" spýtalo sa ho dievča roztrasene. Ten krik ju vydesil.
Vyvalene pozeral na dievča, pretrel si oči. Žiaden Uchiha tam nestál.
Toto nie je dobré… toto rozhodne nieje dobré…
Znova pozrel na dievča, pripomínala mu ho. A ako!
"Ech Shizune, prepáč… ale niejak mi nie je dobre… vieš asi som zjedol niečo pokazené." povedal a začal sa silene smiať.
Dievča mu len venovalo smutný úsmev a radšej sa pobralo domov.
"Uffff…" škriabal sa blonďák na nohy. "Ešte štastie, že som sa s ňou nevyspal… to by bolo … ako keby som to robil s ním…" šiel si opláchnuť tvár.
Ale to je skutočne to, čo chceš, po čom tužíš…
Ozval sa dotieravý hlások v jeho hlave.
"Nie!" odpovedal si Naruto nahlas ako blázon, keď sa utieral do osušky.
Naozaj? Tak čo znamenajú všetky tie sny? Vieš o tom, že podvedomie ti vkladá do snov obrazy, ktoré chceš v skutočnosti, len si to nechceš priznať?
"Blbosť!"
V tom sa zarazil. Veď on sa tu háda sám so sebou?!
A prečo?
No pre toho debila Uchihu… Tak toto teda nie! Hneď teraz tampôjdea vybaví si to s tým nafúkancom raz a navždy! On predsa nie je gay!!!
Vyšiel po schodoch. Ako sa približoval ku dverám, za ktorými býval on, začal sa mu sťahovať žalúdok.
Čo to?
Stál už pred jeho dverami.
Nie! Nepôjdem ďalej! Nepôjdemza ním! Veď, čo mu vlastne poviem? Nie, idem preč!
Klop. Klop.
Blonďáčik sa neveriacky pozeral na svoju ruku - zradkyňu - ktorou zaklopal na dvere.
Onedlho sa dvere otvorili a v nich stál Sasuke.
Nie. Rozhodne nebol prekvapený, presne na toto čakal. Keď ho tam zbadal, musel sa usmiať. Odstúpil od dverí, a tým dal Narutovi pokyn: Poď ďalej…
Blonďák stále ho obratne pozorujúc, aj keď on prišiel za ním, vstúpil do izby.
Načo som sem chodil?! Mal som to prehrýznuť a vyspať sa s tou … ako sa to volala?
Premýšľal a otočil sa, a hneď za ním stál on! Ten ktorému sa dva týždne vyhýbal a ten, na ktorého od vtedynemôžeprestať myslieť. Mal v tom zmätok. Jenda jeho časť chcela z tadiaľ zababelo zdrhnúť a tá druhá sa na neho vrhnúť… Lenže on nevedel, ku ktorej sa chce prikloniť, tak tam len stál a nahnevane sa pozeral do tých čiernych očí.
Boli také ľadové, arktické, chladné, výsmešné a … strašne krásne. No lenže po chvíli ho tie čierne oči, ktoré nemohol vyhnať z hlavy, omrzeli. No nie je to irónia? Stále ho prenasledujú a on po nich, aj keď nepriznane, túži a teraz, keď ich má tak blízko, tak ho omrzia?
Ale… prečo by ho omrzeli? Pretože si jeho modré studničky našli ešte lepší objekt záujmu.
Uzumaki pohľadom skĺzol na pery patriace tmavovláskovy. A tie jemne ružové, maličko pootvorené vankúšiky sa priam až pýtali… pýtali sa o bozk. Stačí si len vziať… ale … on prvý krok rozhodne nespraví…
A to Uchiha veľmi dobre vedel. A práve preto, ten prvý krok spravil on. Veď koniec-koncov to bolo jeho prianím, aby za ním prišiel Uzumaki sám a dobrovoľne.
Nemohol si nevšimnúť kam smeruje jeho pohľad. Jemne dvihol kútikom pier, a vtedy aj keď nechtiac - podvedome spravil Naruto krok vpred. Aj keď si sľúbil, že to robiť nebude… ale nevydržal to… začala sa ho zmocňovať túžba, túžba po tom, o kom si dlhú dobu myslel, že sa k nemu priblíži tak maximálne na desať metrov.
Stáli oproti sebe. Obaja. Hľadiac si na pery. Sasuke pristúpil o krok vpred. Vzdialenosť medzi nimi sa opäť skrátila. Keď majiteľ onyxových očí zbadal, že sa blonďáčik neodtiahne a zbabelo neutečie, prekonal jedným krokom poslednú medzeru a tým sa dostal do jeho bezprostrednej blízkosti.
Uzumakiho ovial horúci dych, jemne privrel oči. Husia koža mu nabehla na snedej koži. Vzrušilo ho to, áno len obyčajný dych ho vzrušil… mohlo to byť tým, že bol už dlhšiu dobu nadržaný alebo, že už dva týždne nesexoval alebo … alebo to bolo prítomnostou onej arogantnej osoby, ktorú ešte pred pár dňami považoval za rivala. A odkedy ho tak vzrušuje … chlap?
Obaja stáli pri sebe v tesno-tesnej blízkosti. Dalo by sa povedať telo na telo… Uchiha sa naklonil k lákavo vyzerajúcim perám blonďáčika. Keď už bol takmer pri ňom, posunul sa ešte bližšie.
Uzumkai stále čakajúc, čo sa stane, dýchal plytko a prerývane, bol tak… tak blízko.
Tmavovlasý jemne naklonil hlavu na stranu a svojím ružovkastým jazykom prešiel po lačných perách modroočka. Odtiahol sa. Ľavou rukou chytil prednú stranu Narutovho trička a pravá si našla svoje miesto prepletená so zlatými vlasmi.
Surovo trhol rukami k sebe a svojími perami sa prisal na tie, druhé, na pery lačné po dotyku. Blonďáčik sa konečne spamätal, ale nie… neutiekol … naopak pridal sa. Uchihu si pritaihol za boky k sebe a ihneď pootvoril ústa, v ten moment v nich mal zvedavý jazýček. Sasuke svojím neposedným jazykom prešiel po chrbte toho Narutovho s odkazom: Hraj sa so mnou.A k tomu, rozhodne, nebolo treba Uzumakiho volať dvakrát.
Po chvíli vášnivého, dravého a lačného bozkávania, Sasuke trhol pravačkou a tým násilne od seba odtrhol blonďáka. Očami na moment sledoval ťahajúcu sa slinku, ktorá momentálne spojovala ich pery. Potom svoj pohľad presunul troška vyššie, cez vzrušním červenajúce líca až k túžbou privretým modrým očiam.
"Prečo si prišiel?"
Musel sa ho to spýtať … odpoveď sám dobre vedel, len ju chcel počuť od neho. Nie! On to počuť musel. To, čo chce od toho blázna počuť od začiatku. Tie dve slová … len dve slová … Tak veľmi ich chcel počuť … práve od neho … a to, čo chcel, to aj dostal …
"Chcem ťa." zachraptil Naruto a vyšklbol sa zo Sasukeho zovretia a ihneď vyhladal tie vábivé, jemne napuchnuté vankúšiky, ktoré chcel hryzkať, sať a lízať. A to aj robil.
Sasuke spravil len to, že si oslobodil ľavú ruku, tú ktorá predtým drtila v svojom zovretí Uzumakiho tričko a pomocou oboch, už voľných rúk zbavil blonďáka toho zbytočného kusu odevu.
Nevedno ako … dostali sa k posteli … po ceste sa stihli zbaviť oblečenia, ktoré by im bolo momentálne aj tak na nič. A tak keď Sasuke zvalil Naruta na posteľ, pozeral sa už len na nahého Uzumakiho rozpáleného túžbou… po ňom. Po jeho tele, po nikom inom len a len po ňom.
Naruto, momentálne zvalený na posteli, lačno hltal očami to alabastrové telo pred sebou.
Nikdy … nikdy v živote by si nepomyslel, že može byť chlap … tak … tak … "Krása." pošeptal.
Uchiha sa len usmial tým svojím pokryveným úsmevom a prešiel k posteli. Po štyroch preliezol nad Naruta. Dostal sa kam chcel. A, že práve toto, chcel už tak dlhú dobu…
Začali sa opäť bozkávať, po chvíli sa však tmavovlasého pery oddialili od tých blonďáčkových, ktoré boli jemne navlhnuté, opuchnuté a sčervenalé, a presunuli sa na ten lákavo vyzerajúci snedý krk. Ten obdarovali jemnými bozkami a chvíľu sa hrali s miestom, kde blonďáčikovi zbesilo tepala krčná tepna. Párkrát to miestečko olízal pomalými a krátkými ťahmi jazyka, na čo sa do pokožky zahryzli jeho zuby. Naruta tá pozornosť privádzala do agónie a jediné, čo dokázal bolo plytko a zrýchlene dýchať. Každý jeden dotyk bol tak … tak vzrušujúci. Zavrel svoje oči a nechal sa unášať dotykmi, ktorými ho obdaroval tmavovlasý, ten sa na chvíľu odtiahol a prezrel si svoje dielo. Červený odtlačok. Cucflek. Opať sa sklonil k tomu miestu a poslednýkrát po ňom prešiel jazykom a jemne doň fúkol, na čo sa Narutove ruky premiestnili na Sasukeho chrbát a zaryli sa nechtami do bledej kože.
"Tak a teraz patríš len a len mne." pošeptal jeho krku a blonďákovi v tej chvíli ani na um neprišlo odporovať.
Sasuke sa ďalej svojími perami venoval tomu, po kom tak túžil. A jeho pozornosť upútali dve menšie a tmavé bradavky, ktorým sa ihneď začal venovať. Sanie, lízanie a hyzkanie, to je to, čím tieto dve miestočka obdaroval. Počas tohoto procesu sa Narutove nechty zarývali hlbšie a hlbšie a jeho dych bol rychlejší a rychlejší, jeho nos už nedokázl načerpať väčšie množstvo kyslíku potrebný pre túto základnú ľudskú potrebu a tak to skúsil ústami … Ale, čo jeho srdce? To momentálne bilo na poplach, ako keby by mu bol hrudný koš primalý, ako keby chcelo vyskočiť z hrude a zakričať: Bijem len pre teba!
Lenže … čo spraví potom, keď sa tmavovlasý diabol presunie nižšie? K miestu, ktoré sa taktiež dožadovalo pozornosti. K miestu, ktoré začalo tepať … ako druhé srdce?
No Sasuke miesto toho, aby sa venoval Narutovmu menšiemu ja, si kľakol. V ten moment z neho Naruto spustil ruky a pokrčné v lakti si ich položil vedľa hlavy. V modrých očiach sa okrem túžby, ktorá ho spaľovala z vnútra a trhala na kusy, objavila aj nemá otázka…
Sasuke sa načiahol po nočnom stolíku, pod pozorným modrým pohľadom, a vytiahol z neho …
Lubrikant? Na čo mu je …
V modrých očiach sa zračlo aj nepochopenie.
Sasuke gél otvoril a menšie množstvo si vytlačil na prsty ľavej ruky, ktoré presunul k jednému z otvorov blonďáčikovho tela.
V tej chvíli Narutovi došli súvislosti. Stuhol, nohy skrčil v obrannom geste a rukami sa snžil ochrániť svoju dierku.
Sasuke sa zamračil, pozrel do Narutovej tváre. Prekvapilo ho, čo v nej videl, možno aj preto, lebo ten pocit v nej videl prvýkrát. A to strach.
Uškrnul sa. "Hádam sa nebojíš Uzumaki."
Naruto sa zamračil. "Ja sa nebojím ničoho," v očiach bojovnosť, "ale … prečo nemožem byť hore ja?"
Uchiha sa potichu uchechtol. "A vieš, čo tu máš robiť?" Nie! Rozhodne ho hore nepustí! Čakal na to pridlho.
Naruto sa zamračil: "Vyzerám, ako buzerant?" ozvala sa z neho bojovnosť, neuvedomujúc si situáciu v ktorej sa nachádza.
Sasuke sa len usmial, čo Naruta odzbrojilo, ale nespúšťal zo svojej "pozície". Tmavovlasý sa k nemu naklonil a do ucha mu zašeptal "Popravde, momentálne vyzeráš ako uke …" jemný výsmech bolo v jeho hlase cítiť.
Naruto už otváral ústa, že mu niečo odvrkne a … no jednoznačne odíde … i keď nerád. No v tom mu zabránil tmavovlasý jednoduchým. "Neboj, Naruto, nikdy by som ti neublížil."
Stačilo to, aby mu blonďák začal veriť? Stačilo by naozaj len tak málo? … Stačilo.
Niekedy nie je doležitý obsah povedaného a ani význam, niekedy jednoducho stačí len správny tón hlasu a intonácia. Naruto vydýchol a upustil od svojej "zábrany". Nohy položil na posteľ a ruky presunul pozdĺž svojho tela.
Sasuke sa usmial a pobozkal ho na pery. Len taký malý a mľaskavý božtek. Hneď po tom presunul svoju pozornosť na Narutovo vzrušenie, ktoré napriek tejto malej kríze neopadlo. Pravou rukou ho podržal, stiahol predkožku a na novodohalené miseto fúkol.
Naruto zalapal po dychu a rukami sa schytil povlečenia postele.
Tmavovlasý sa začal ústami hrať s tmavou špičkou. Sal ju … bozkával … lízal … všetky tieto skutočnosti privádzali modrookého k extáze. Jemne sa nadvihol v lakťoch a zastretným pohľadom pozrel na Sasukeho -ktorý po celý čas uspokojovania nespustil Naruta z dohľadu, ako sa zmieta v slastnom kŕči- chcel ho vidieť. Na chvíľu sa ich pohľady stretli … v tom sa Sasuke rozhodol pritvrdiť, privrel oči a pomaličky - ako mačka - svojím jazykom a ústami začal pohlcovať stoporené vzrušenie modrookého.
Blonďákove líca sa začervenali a on sám sa pod návalom slasti, hodil na postel. "Ach … ufff… ooooch…" už to tu bolo, jednoducho nevydržal byť už dlhšie potichu. Hlasné dýchanie sa zmenilo na tiché ale za to slastné stony. A práve na to Sasuke čakla. Onyxové oči stále sledovali blonďáčikovu tvár a pomaly sa začal presúvať prstami, na ktorých sa gél ako-tak udržal, k istej dierke, v ktorej sa chcelo vyblázniť jeho vlastné vzrušenie, ktoré mu medzitým bolestivo pulzovalo medzi nohami.
Pomalým a opatrným pohybom začal zasúvať jeden prst. Počas toho stále neprestal spracovávať Narutovho "kamaráta", no momentálne rukou. Keď Naruto v sebe ucítil niečo, čo tam rozhodne nepatrí, otvoril svoje zafíri dokorán a jeho telo sa svojvoľne stiahlo.
No Sasuke neprestával… hladal určité miesto …. a … našiel ho. Začal sa prstom o nájdené miestočko rozkoše obtierať.
"Čo-čo to…" zalapal po dychu Uzumaki.
"Ách …" z úst sa mu začali drať hlasnejšie a hlasnejšie vzdychy. Ako Uchiha pridával prsty a zrychloval tempo oboch rúk, Naruto strácal súdnosť a už nevedel, čo so sebou. Začal sa pohybovať panvou rýchlejšie a rýchlejšie. No … po chvíli Sasuke prestal v doterajšej činnosti. Naruto len s námahou otvroil oči, nechápal, čo sa deje …
Hádam nechce skončiť?!
To ale Sasuke rozhodne nechcel … len dosť bolo dávania … aj on chcel, chcel a ako!!!
Rýchlo schytil gél a značné množstvo si vytlačil do dlane. Tou si potom pretrel úd, ktorým následne zamieril k Narutovmu zadočku.
Pravou rukou, palcom a ukazovákom, si troška roztiahol Narutov vzrušením sťahujúci sa otvor a opatrne - čo ho stálo veľa sebaovládania - priložil k otvoru svoj žaluď a začal doň pomaly zasúvať. Naruto zavrel oči a hlavu zatlačil do vankúša.
Sasuke, ktorý v ňom bol už po koreň, musel na chvíľu prestať … tak úzky… Predýchaval príval rozkoše a aby doňho nezačal hneď bušit a prirážať, nechcel mu ublížiť… veď mu to sľúbil.
Lenže Naruto bol iného názoru, bol nadržaný tak, že to už nemohol zniesť. A tak sa začal on sám proti nemu pohybovať.
Sasuke len prekvapene zalapal po dychu, trochu sa predklonil a ruky si zaprel vedľa modroočkových pliec. A … už nemohol … jednoducho už nemohol byť dlhšie takto pokojný. Na povrch sa drali pudy, živočíšnosť … zverstvo… ktoré sa mu doteraz darilo úspešne držať na uzde. Prebral iniciativu a vtedy to začalo … pravý, nefalšovaný a túžbou presýtený sex.
Naruta táto zmena prekvapila … v dobrom. Rukami sa opäť chytil Sasukeho chrbta ale teraz … keď už ústami nestačil dávať preč zo seba tie slastné pocity… bol Sasukeho chrbát poznačený rôznymijemnými poprípade hlbšími škrabancami. Z niektorých sa po jeho pokožke drali na povrch kvapky krvi. A toto … táto menšia bolesť len zrýchľovala Sasukeho prírazy a ešte viac sa dralo na povrch to zviera v ňom. Teraz sa hlasné vzdychy niesli od oboch a po chvíli ich nasledovali dva dlhšie výkriky a tým … tým to skončilo.
Sasuke sa unavene zvalil na Naruta ale ešte z neho nevyšiel, chcel udržať toto ich spojenie, čo najdlhšie. Naruto bol rozvalený na posteli, oči zavrené … predýchaval najlepší orgazmus v svojom živote. Sasuke troška otočil hlavou aby si boli tvárou v tvár. Lenže Uzumaki mal zavreté oči, chcel aby sa naňho pozrel, chcel vidieť tie krásne oči, ktoré ho tak očarili. Preto mu jazykom prešiel po líci, na to sa Narutove oči otvorili a pozrel sa na Uchihu. V tej chvíli na Narutovej tvári hral ten najuprímnejší úsmev.
Je tak krásny a je môj.Pomyslel si tmavovlasý a pobozkal ho na ústa. Krásna chvíľa … lenže…
"Čo bude teraz?" spýtal sa Naruto.
Sasuke sa zamračil, nechcel to teraz riešiť, zahniezdil sa a s tvárou pritisnutou na Narutovom pleci, vdychoval jeho omamnú voňu. Na odpoveď niečo zafrflal.
Naruto nechcel kaziť túto chhvíľku ale musel vedieť na čom je. Neznášal neistotu. Preto sa zamrvil a tým zo seba zhodil zaspávajúceho Uchihu.
"Sasuke … čo-čo…" nedopovedal.
Sasuke sa zdvihol, vyšiel z neho a ľahol si na bok, tak aby na neho videl.
"Ako, čo teraz? Teraz sme jednoducho spolu!" povedal ako keby najväčšiu samozrejmosť na svete.
Naruto sa zamračil, práve toto na Uchihovi neznášal, tú aroganciu, sebaistotu a pózu: Ja som pán sveta.
Ale teraz… teraz chcel počuť presne toto. Prikývol a pritúlil sa k čiernovlasému milencovi. Sám sa v sebe nevyznal. A od kedy k Uchihovi necíti len čistú nenávisť? Prečo sa pri ňom cíti tak bezpečne? Prečo je teraz tak…tak šťastný?
------
Zvláštne ako môže takáto udalosť zmeniť váš život od základu. Obaja to tajili, nechceli aby niekto vedel o tom, že sú spolu. A najmä nie teraz keď ich všetci sledujú a obaja budú vydávať svoje dosky.
Tak im nezostalo nič iné, než predstierať vzájomnú nenávisť. Ale… je dosť ťažké predstierať aj naďalej odmeranosť a hnev, keď toho druhého vidíte, keď to, čo k nemu cítite je láska. Správne nikdy si to síce nepovedali, ale bolo to cítiť z každého pohľadu, bozku či dotyku.
Lenže… žiadne šťastie netrvá večne a aj to ich malo len obmezené trvanie.
------
Boli spolu pol roka.
Nikto to nevedel, ani Narutova kapela a ani jeho najlepší priateľ. Pretože Naruto vedel, čo by mu na to Kiba povedal… a on to nechcel počuť, keď bol taký šťastný.
Ale Kiba si všimol, že sa niečo deje s jeho priateľom, vždy keď bol Uchiha na blízku, nevrčal ako predtým. A aj ich mediálna prestrelka opadla. A to najdôležitejšie,vždy, vždy! Keď bol Uchiha mimo, napríklad keď natáčal ďalší klip alebo mal niejkú tlačovku. Naruto zúril a bol nevrlý. A zase naopak, keď tu Uchiha bol, Naruto bol ako med. Bolo mu to podozrivé, ako aj to, že jeho priateľ už s ním netrávi toľko času… To ho mrzelo najviac. Veď boli stále spolu ale teraz mu ho niekto kradol … uniakl mu a jemu sa to rozhodne nepáčilo. Tak sa rozhodol, že bude svojho kamaráta sledovať. A najlepšie hneď teraz!
------
Naruto sa chystal na rande so Saukem, budú sláviť Uchihovu zlatú platňu a vlastne bolo to ich prvé rande. Pretože vždy skončili v posteli a tam sa rozprávali, ale teraz to malo byť so sviečkami, večera a tak.
Obliekol sa do obleku vzal zo stola nachystanú červenú kyticu a vybral sa hore za svojou láskou.
Klop. Klop.
V dverách stál Sasuke v čiernej košeli a tesilkách. Keď videl svojho návštevníka usmial sa. Ten úsmev venoval len jemu.
V tom si všimol kvetinu a jeho úsmev sa premenil, do posmešného.
"Vyzerám ako baba?" zdvihol jedno obočie.
Naruto sa zmätene pozrel na kyticu, popravde nevedel, čo mu má dať… a keďže to malo byť aj rande …a veď u dievčat to vždy zabralo … lenže Sasuke je Sasuke a nie žiadna baba.
Sasuke si len vzdychol, chytil Naruta a vtiahol ho do izby.
------
Čo-čože? Nie! Nie to nie je pravda! To by Naruto nikdy…
Krútil hlavou hnedovlások a v tom momente vyzeral ako pes.
Nie! Jednoducho som zle videl! To Naruto…nie… Naruto…
------
Hnedovlasému gitaristovi to nedalo, ale Naruta sa nič neopýtal. Snažil sa na to zabudnúť aj keď sa nedalo… a potom…
Išiel po Naruta do jeho izby, mali ísť skúšať. Prišiel pred jeho dvere, až na chodbu bolo počuť hudbu.
Kiba si povzdychol a vytiahol rezervný kľúč, ktorý mu daroval sám Naruto, ak by nastala niejaká "príležitosť" … no jednoducho ak by sa vymkol a kĺúč by nechal v izbe, tak dal náhradný Kibovi, svojmu vernému a oddanému kamarátovi.
Odomkol. Aj cez dosť hlasnú hudbu bol počuť rozhovor… So záujmom sa vybral k miestu vzniku hluku …
Nazrel do spálne, odkiaľ sa niesol hovor. A v tom …
Šok!
Rýchlo sa schoval za dvere aby ho tí dvaja nezbadali. Oprel sa o stenu a z hlboka dýchal, snažil sa predýchať šok. Potom keď sa mu to ako-tak podarilo opäť vykukol z dverí.
"No ták Sasukééé rýchlo o desať minút mám byť na skúške!" mrnčal Uzumaki a s nastaveným zadočkom sa núkal Uchihovi. Ten sa len usmial a rozhodol sa ešte toho blonďatého diablika potrápiť a tak len krúžil okolo jeho dierky a Naruto sa snažil priraziť aj keď sa ani raz netrafil. To vyvolávalo na Uchihovej strane srdečný smiech.
"Sa-su-kéééé" zatiahol Naruto a…
Kiba sa už nemohol na to viac pozerať ušiel z tadiaľ, snažil sa potichu aby si nikto nevšimol, a hlavne nie oni dvaja, že tam bol.
Nemol dostať ten výjav z hlavy. Zúril… a to strašne … musí, áno, jednoducho to musí prekaziť!
------
Na druhý týždeň šiel Naruto vypiskujúc si niejakú veselú melódiu ku Sasukemu, no na chodbe ho zastavil Kiba.
"Naruto kam ideš?" spýtal sa zvedavo.
"Nóó vieš Kiba… len tak sa prechádzam…" povedal mu s úsmeovm. Mal dobrú náladu, veď ide za ním…
Kiba sa zamračil. "Ideš za ním?" spýtal sa už bez úsmevu.
Naruto prekvapene zažmurkal. "Koho mylsíš?" … Hádamto nevie… nie … ako by mohol…
"Uchihu! Mylíš si, že neviem, že s ním chrápeš?" ostro na neho pozrel
Teraz sa zamračil aj Uzumaki. "S kým spávam je len moja vec." Povedal a chcel popri ňom prejsť, no to mu Kiba nedovolil, chytil ho za ruku a trhnutím ho vrátil na miesto z kadiaľ šiel.
"Nie je to tak celkom tvoja vec Naruto! Tento tvoj úlet ohrozuje celú kapelu!"
Naruto sa zamračil.
"Nie je to úlet Kiba, ja ho mám naozaj rád a neviem, prečo by to malo ohrozovať kapelu, keď to aj tak schovávame?!" Tento rozhovor mu bol nepríjemný, chcel ísť, čo najrýchlejšie za ním.
"Ty ho máš rád? Naruto vieš o tom, že Uchiha ťa len využije a odkopne! On ťa určite nemiluje pretože taký človek ako on milovať nevie…"
"Čo ty vieš!" vyštekol Naruto, nie nechcel ho počúvať.
"Naruto zamysli sa, koľko sme toho obetovali pre kapelu?! A ty to chceš teraz všetko zahodiť?"
Nechápal prečo sem ťahá kapelu, veď jediný, kto všetko obetoval bol …
"Nie je tvojím snom vystupovať v New Yorku? Nechceš ísť po cieloch, ktoré sme si vytýčili? Ak sa to prevalí, čo sa prevalí, keďže teba stále sledujú…"
"A prečo Gaara môže byť gay a ja už nie?" spýtal sa Naruto nevzdávajúc sa.
"Naruto, ty si frontman! Niektorý ani nevedia, že máme niejakého Gaaru v kapele. Veď nemôžešvytiahnuť nohy z hotelu aby si nebol na titulke! Keby robíme J-rock nič nepoviem, ale my chceme ísť aj za hranice Japonska a s tvojím talentom na to máme! Ale ak sa to prevalí… jediný vyvrheľ budeš ty, tvoja hviezda zhasne skôr ako vyjde. A Uchiha? Jeho fanklub sa len rozrastie! Všetky tie naivné moe fanynky ho budú prenasledovať v domnení, že práve ony ho znova obrátia na hetero! A kto bude najväčší úbožiak? Ty!"
Jeho slová boleli, áno mal pravdu, ale nie! Jednoducho sa ho nevzdá…
"Ak sa ti tak strašne páči byť preťahovaný chlapom, čo si nepvedal Gaarovi?! Aspoň by to zostalo v kapele." to už prehnal. Ale v zápale hnevu si to človek neuvedomí.
Ale Naruta všetky jeho slová boleli, zarezávali sa do neho ako britva.
Dosť.
"Naruto…"
Stačilo!
Plesk.
Kiba sa šokovane pozeral na Naruta. Ten mal hlavu sklonenú a ruku predpaženú, pretože tá pred chvíľkou skončila na Kibovej tvári.
Naruto pomaly zdvihol hlavu, chladným pohľadom sa pozrel na Kibu. Toho z takého pohľadu zmarzilo, nikdy taký u Naruta nevidel.
"Stačilo Kiba." šeptol Naruto.
"To mi tak veľmi nedopraješ aby som bol šťastný? Obeta pre kapelu? Jediný, kto pre túto kapelu niečo obetoval som ja! Ako si povedal ja som frontman a tak všetci sledujú mňa! Pamätáš sa pred šiestimi rokmi? Ty si povedal, že mám talent a mali by sme to využiť. Tak sme založili Bijuu o mesiac na to, mi naši povedali, že sa sťahujeme do Európy, a že na hudbu mám zabudnúť, no ja som zostal bez ich podpory bez všetkého! Keď sme šli z domu do Tokija, aby sme sa presadili, tak ma Sakura nechala s tým, že neuznáva vzťahy na diaľku. A ty? Tvoji rodičia ťa v tom podporujú a dokonca tvoj otec nám zložil jeden song, Hinata jazdí na koncerty s nami, nikto sa ti nesere do súkromia! Tak mi láskavo nehovor, že by som sa mal obetovať pre kapelu, kurva! Pre kapelu som stratil rodinu, lásku a súkromie!!! A teraz ma chceš pripraviť aj o neho?! Vieš čo, toto ti už nedovolím, pretože ho MILUJEM!!!" Zakričal a rozbehol sa opačným semrom ako mal namierené.
Chvíľu bolo ticho.
Mrzelo ho to, ale… nemôže to nechať tak…
"Počul si to?" spýtal sa tmavovlasého stojacího vo výklenku na vázy.
Sasuke vystúpil - šiel sa pozreť kde toľko to blond pako trčí a počas toho si vypočul celý rozhovor.
Cítil, že ich Uchiha počúva … ten jeho pach … arogancie. Kiba sa otočil jeho smerom a zhlaďel sa mu do očí.
Tak chladné…
Čo na ňom miluje?
"Ty vieš, že mám pravdu. Rozmysli si, že či dovolíš aby jeho obeta bola zbytočná. A on prišiel o všetko zbytočne." povedal psí chlapec a šiel rovnakým smerom ako Naruto.
"…" Sasuke sa otočil a šiel do svojej izby. Vedel, čo sprvaí.
------
Naruto sedel v štúdiu na zemi, schúlený v rohu. Prehrával si v hlave Kibove slová … boleli ho o to viac, že ich povedal práve on. To vážne nemá nárok byť sťastný? Konečne niekoho po dlhej dobe miluje a ani to mu nik nedopraje? Prečo…
On nezabudol na svoj sen, dosiahnuť veľký úspech v Spojených štátoch … nevedel prečo ale vždy ho to tam lákalo. Chcel tam preraziť, chcel. Preto mu Jiraja - majitel spoločnosti dal zahraničného manažera - Kakashiho, ktorý by ich tam vedel presadiť, čo sa mu zatiaľ celkom darilo. A vedel, že by pre jeho kariéru nebolo dobré ak by sa niekto dozvedel o jeho tajnej láske, ale … chcel tak veľa? Byť šťastný …
No rozhodol sa! Pre toto šťastie sa už obetovať nebude! Bude to tajiť! Nik nezistí, že má niečo so Sasukem! Bude bojovať za svoju lásku!
Zdvihol sa zo zeme, bolo už neskoro, pol dvanástej, ale chcel ho vidieť … dôvod, za ktorý sa rozhodol bojovať.
Šiel za ním, s nádejou …aby ho povzbudil… potreboval to teraz a veľmi…
------
Klop. Klop.
Nič.
Klop. Klop.
Nič.
Naštval sa, prečo mu neotvára, teraz, keď ho tak potrebuje?
Schytil kľučku, že tie dvere trebárs aj vyvalí. Ale na jeho prekvapenie nebolo zamknuté. Pootvoril a vstúpil dnu.
"Sasuke?" zavolal do izby.
"Ach …" ozvalo sa zo spálne.
Naruto stuhol.
Ha-hádam nie…
Rýchlo prešiel k dverám.
Puk.
Hrôzou otvoril oči.
"SASUKE!" zakričal.
V tom všetok pohyb ustal.
Puk.
Sasuke sa pozrel na Naruta. A zvalil sa z - momentálne vytrašného - hnedovlasého chlapca so sivými očami. Ten sa začal zbesilo obliekať a zmizol z izby skor než by ste povedali: Hyuuga.
Naruto sa stále s šokom v očiach pozeral na Sasukeho. Čakal, čakal, že mu to vysvetlí …
Puk.
Lenže čiernovlasý sa k ničomu nemal, sadol si na posteľ a natiahol si trenky.
Puk.
"No, čakám!" ozval sa konečne Naruto.
"Dnes na teba nemám náladu Naruto…" povedal otrávene Uchiha chcel prejsť popri ňom na záchod, no Uzumaki ha chytil za ruku a natočil k sebe.
Puk.
"Nemáš na mňa náladu? Čo toto má znamenať Sasuke?! Kto to bol!!!"
Puk.
Žeby … žeby mal Kiba pravdu?...
Prečo… prečo … sa rozhodol mu ublížiť, keď sa preňho rozhodol?
Sasuke - hnusiac sa sám sebe - otočil sa na neho.
"Čo chceš počuť Uzumaki?"
Puk.
Uzumaki? Prečo ma nevolá Naruto…
Bolí to.
Puk.
"Chcem vysvetlenie…" povedal odhodlane.
Povedz niečo, že to bol len úlet, si opitý, že to bol tvoj brat … neviem čo, len mi niečo povedz. Uverím všetkému …
"Chceš vysvetlenie?"
Chlad a výsmech. Nič viac v jeho očiach nevidel.
Puk.
"Dobre dám ti ho." Nakolnil sa k nemu. "Bol si dobrý v posteli, ale si strašne otrvaný… A začal si ma nudiť … ale ak by si chcel, príď zajtra … možno budem mať chuť na takú lacnú kurvu ako si ty."
Puk, puk, puk… srdce bolo zlomené.
Rozpadlo sa na milón malých častí.
Nevravel, že je len jeho? Že …že mu nikdy neublíži?
Tresk.
Vrazil mu tak, že Uchiha skončil na druhej strane izby s krvavým nosom.
"Si úbohý sviviar! Nenávidím ťa! Počuješ? Nenávidím!!!" kričal na neho Naruto a z očí sa mu začali spúšťať slzy, ktoré sa drali na povrch. Otočil sa a ušiel, nechcel ho už vidieť už nie!
Bolo už len počuť buchnutie dverí.
Uchiha sa oprel o stenu. Odplul krv, ktorá sa mu hromadila v ústach, na zem. Hlavu zaklonil…
"Urobil som to pre teba Naruto… láska…prepáč." Slzy sa začali kotúľať po jeho tvrái.
Prečo keď urobíte niejaký nesebecký čin, ste tým najväčším hajzlom práve vy?
------
Naruto bežal po chodbe, cez závoj sĺz ani nevidel a tak si nevšimol osobu pred sebou.
"Naruto? Naruto! Čo sa stalo!" chytil ho Kiba za plecia.
"Kiba?" zdvihol Naruto zaslzené oči a objal ho. Bezmyšlienkovite. Potreboval niekoho objať. Musel, inak by sa aj on sám rozpadol ako jeho srdce…
Poteboval aby ho niekto zlepil, a Kiba mu padol do rany a jeho hrejivé objatie ho aspoň trošku stlemilo.
"Naru…"
"Mal si pravdu! On-on ma využil! Som idiot! Úbohý idiot!" a znova slzy… našli si svoju cestu von…
"Myslíš Sasukeho?" spýtal sa Kiba.
Naruto sa k nemu len viac pritisol neprestajúc plakať.
"Naruto! Poď pôjdemedo mojej izby." Povedal a stiahol ho.
Naruto nedokázal nič povedať a len mlčal a plakal. Kiba sa na neho smutne pozeral. Ale vnútri ho hrialo víťaztvo, pretože toto chcel … len by si prial nahradiť Narutov smútok šťastím.
------
Ráno sa Naruto prebral na Kibovej posteli.
Kiba bol dávno hore a pozeral sa na neho.
Musí to spraviť… zatĺcť ten posledný kliniec.
"Neviem, či by som ti to mal teraz povedať, ale … od Kakasiho viem, že Sasuke odchádza k Akatsukii."
Čože ku konkurencii? To mu vážne tak vadil? Keď chce tak rýchlo odísť. Narutovi sa z očí opäť pustili slané vodopádiky.
------
O pár mesiacov na koncerte.
"Ahojte všetci!!! Určite viete, že ste prišli na koncert Bijuuu!!!" Naruto sa na turné dal niejak do kopy, i keď jeho srdce bolo stále na cucky.
Potlesk.
Rev.
" A chceme vám povedať, že na budúci mesiac nebudeme v Japonsku, pretože ….. Ideme do AMERIKY!!!! JOOO." Zakričal do davu a ten mu poskytol spätnú väzbu.
Správne jeho sen sa začal plniť… a on pri tom nebol…
Po tom začal spievať. K jeho hlasu sa pridávali hudobné nástroje.
V dave, blízko pri dverách … stála istá osoba celá v čiernom a šiltačkou zasadenou do očí.
Toto bola jeho rozlúčka… "Zbohom Naruto."
A odišiel.
Odišiel sprevádzaný párom spokojných hnedých očí.
A teraz … teraz sme zase spolu Naruto, ty a ja. Nik iný sa medzi nás pliesť už nebude.
 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

KRÁSA

(Sayu_23, 5. 4. 2012 15:22)

To bolo kráásne a záároveň také smutnee... . Ale super poviedka. :)