Schovaný za...
30. 10. 2011
"100 yenov." oznámila blonďatému chlapcovi predavačka v školskom bufete.
"E-eh? Za jeden koláč a vodu?" opýtal sa zmätene, popravde nebola to nijak prehnaná suma, ale on nemal pri sebe toľko, a jesť potreboval. A to mu dával dosť hlasne najavo aj jeho žalúdok.
"100 yenov." zopakovala otrávene.
Chlapec zúfalo načrel do vrecák, no vytiahol len 70 yenov. Žena vidiac sumu, nadvihla obočie a šla uložiť koláč naspäť do vitrínky.
"Prihodte ešte jeden ten koláč, ja to zaplatím." ozval sa spoza bloďákovho chrbta hlboký hlas.
Žena sa neveriaco zahladela na druhého chlapca, ale keď videla, že jej podáva presný počet bankoviek, vytiahla z vitrínky ešte jeden, a podala to šokovanému blonďatému chlapcovi.
Ten sa poplašene otočil a zahladel sa do tváre svojho staršieho spolužiaka.
"Sasuke? Nemusíš-" začal, nechcel aby mu niekto, ničo kupoval, neznášal keď bol niekomu niečo dlžný.
"Prestaň a vezmi si to." skočil mu do reči starší a podával mu vrecko s koláčmi a vodu v plechovke.
Blonďák sa zamračil. "Nie! Nechcem od teba nič zadarmo!"
Tmavovlasý chlapec jemne zdvihol obočím, "Ak to teda nechceš zadarmo, príď dnes ku mne domov."
Blonďák prekvapene otvoril oči. "Načo?"
"Niečo som ti chcel už dlhšie navrhnúť, a sám si vravel, že nechceš to jedlo zadarmo, nie?" odpovedal mu nezaujato.
Blonďák sa zamračil, premyslel si pre a proti. A keď mu žiadne veľké proti nevychádzalo, súhlasil a so Sasukem sa dohodli na štvrtú hodinu poobede.
Ding. Dong.
Zvonil pri vysokej mosadznej bráne blonďák.
"Kto je?" ozval sa otrávený a strašne povedomý hlas v malom reproduktore pri vchodovej bráne.
"Ehm.." blonďák sa trošku naklonil. "Naruto Uzumaki." odvetil do "schránky".
"A Naruto… poď ďalej." riekol mu hlas z reprodukotra - až teraz rozoznal Sasukeho hlas. Po dlhom pískavom zvuku - keď sa brána odomkla, blonďák vstúpil do bohato zariadeného dvora. Vypleštenými očami prechádzal po rôznych sochách uložených na nakrátko zastrihanom trávniku.
Tak kosiť trávu odo mňa asi nebude chcieť. Pomyslel si blonďák, prechádzajúc po chodníku vydláždenom mačacími hlavami.
Podišiel pred veľkolepý dom, zariadený západoeurópskym štýlom, pre seba si uznanlivo hvizdol. On v takom rozhodne nebýval.
Predtým ako zaklopal, sa dvere otvorili a v nich stál najmladší Uchiha.
"Ahoj Sasuke." pozdravil Naruto. "Máte krásny dom." nasledoval pokus o úsmev, s Uchihom sa totiž veľmi nebavil, predsa len Uchiha bol bohatý a ako tak blonďáčik pozeral, tak ich byt by sa do ich vily zmestil minimálne 10-krát.
"Hm." pokýval tmavovlasý havou a viedol Uzumakiho do svojej izby. Keď prechádzali cez bohato zdobenú halu - chodbu blonďákovi šli oči z jamiek vypadnúť závisťou.
Tomu sa žije! preglgol závistlivú slinu, keď došli do Uchihovej spálne, ktorej dominovala obrovská postel s tmavým baldachýnom. A pomyslel si na svoju izbietku, podobnú komre na metly.
Keď Sasuke zavrel dvere, Naruto ho prepaľoval odhodlaným pohľadom.
"Tak Sasuke, čo spravím?" narážal na svoju dlžobu.
Uchihovi sa nepatrne zaiskrilo v očiach, prešiel k veľkej skrine, pohrabal sa na jej dne, až vitiahol, to čo chcel a hodil to blonďákovým smerom.
"Obleč si to." prehodil nezaujato a sadol si do červeného kresla oproti posteli.
Blonďák rozbail kus látky, a zarazene pozeral na kus odevu.
"To-to snaď nemyslíš vážne Sasuke!" zakričal hystericky, drviac v rukách čipokvané biele lolitkovské šatočky.
"Vysíš mi 100 yenov, myslím to vážne." nezaujato odpovedal Uchiha, hoci to bola minimálna čiastka, skôr čiastočka.
"Ja si to na seba neoblečiem, aj keby som si mal skrz to zobrať pôžičku v banke!" odhodil šaty, čo najďalej od seba, chystajúc sa odísť.
"Rob, ako chceš, ak by si to spravil, na mesiac by si mal o jedlo postarané." prehodil Uchiha, stále sa tváriac, ža sa ho tento problém netýka.
Uzumaki zostal visieť rukou na kľučke. Mesiac?... Nie Naruto, tvoja cena nie je tak málo...
"Dva." naštvane sa otočil.
Uchihovi po tvári prebehol jemný úškrn. "Dobre, ale obleč si to."
Naruto s naštvane našpulenými perami prešiel k odhodeným šatám, vzal ich zo zeme a: "Kde sa môžem prezliecť?" otočil sa smerom k Uchihovi.
Ten sa zdvihol s pohodlného kresla, prešiel popri blonďákovi k dverám, ktoré viedli do kúpelne a dokorán ich otvoril.
Naruto nasupene odkráčal z izby. "Oi, počkaj Uzumaki." vzal ešte niečo zo skrine. "Chýba ti tento doplnok." a hodil po blonďákovi čierny podväzok.
Blonďák vidiac to, sčervenal ešte viac. "To myslíš naozaj?" spýtal sa troška priduseným hlasom tmavovlasého. Ten sa len jemne usmial a prikývol.
Uzumkaki, červený ako rajčina, pomaly preglgol a znova sa vybral do kúpelne.
"A ozaj, chcem aby si mal oblečené len tie šaty a to, nič viac, rozumel si?" v očiach sa mu zablyslo.
Blonďák, cítiac dôraz na slovíčko len, naprázdno otvoril ústa, no nestihol nič povedať, pretože ho tmavovlasý šťuchol do kúpelne a zavrel za ním dvere.
Ztaiľ, čo blonďák vnútri zápasil so šaty a sebapresvedčením, tmavovlasý si pripravil fotoaparát s veľkým objektívom a jednu menšiu kameru schoval za knihy, aby mohla zaznamenávať, to, čo sa bude diať na obrovskej posteli.
Keď už mal všetko pripravené a blonďáka stále nikde, prešiel k dverám a netrpezlivo zabúchal, už ho nebavilo dlhšie čakať.
Už som na teba čakal dosť dlho…Uzumaki…
"Idem, idem." ozvalo sa neochotné mumlanie zpoza dverí.
Kľučka sa pohla a dvere sa troška poodchýlili, na svetlo sveta vykukla blonďatá hlava.
"Načo máš ten foťák Sasuke?" spýtal sa zarazene.
"Načo máš ten foťák Sasuke?" spýtal sa zarazene.
Uchiha sa jemne usmial. "Na dokumentáciu." odvetil jednoducho. Blonďák na neho nedoverčivo pozeral. Tmavovlasý si povzdychol. "Neboj nikde to nedám, ak by som si chcel z teba vystreliť, spravil by som to inteligentnejšie… no poď, chcem ťa v tom vidieť." nemohol sa dočkať, keď uvidí idol svojich fantázii v tých šatoch, všetku svoju netrpezlivosť skrýval za uchihovskú chladnú masku.
Blonďák si len skrúšene povzdychol a vyšiel z miestnosti.
Čiernovlasý otvoril oči údivom, červenajúci blonďáčik vidiac, ten nenásytný pohľad sklopil oči a krátku sukienočku si potiahol troška nižšie. "Nepozeraj sa tak na mňa!" povedal o oktávu vyšším hlasom.
"Ehm-ehm." Uchiha si trocha odkašlal a uvolnil Narutovi miesto.
"Dobre, len si ťa odfotím, a možeš ísť pokojne domov." Naruto už troška s bledšou tvárou prikývol, stále si sťahujúc šaty nižšie.
Totiž blonďáčik nemal na sebe okrem kratučkých bielych šatočiek a čiernych podväzkov nedbalo vykukujúcich spod našuchorenej spodničky, nič. Uchiha mal čo robiť aby na rozkošného blonďáčika nevybehol, snažil sa rozchodiť začínajíce pnutie v nohaviciach.
"Tak, usaď sa na posteľ." rukou ho navigoval na rozľahlé saténovom potiahnuté lôžko, bloďáčik sa snažil si zahaliť rukami vykukujúci zadoček.
"Viac dostredu." nasmeroval ho jemnou gestikuláciou. "Áno, áno, tak." uložil si blonďáčika, tak ako chcel a začal s fotením.
"Áno, áno, viac zakloň hlavu."
Bloďáčik sa snažil vyhovieť všetkým Uchihovým požiadavkam, ale neskôr, keď chcel od neho viac a viac odvážne pózy, vždy sa snažil zakryť intímne partie. A keď to chcel spraviť znovu, pretože mu tento raz vykukovalo spod šatočiek jeho prirodzenie - celé, zastavili ho ruky druhého chlapca.
"Nie, nezakrývaj sa."
Blonďák prekvapene pozrel do Uchihových očí, kde sa zrkadlila zjavná túžba a vzrušenie, ktoré boli cítiť aj z jeho hlasu, keď prehovoril. Blonďáčik omámený teplým dychom, prikývol s pootvorenými ústami. V tej chvíli sa nad neho tmavovlasý nahol, blonďáčika ovanul teplý dych na tvári, troška privrel oči a vtedy sa tmavovlasý naklonil úplne a začal blonďáka bozkávať na pery. Ten prekvapene otvoril oči, no Uchihova ruka mu nedovolila uhnúť ani sa odtiahnuť, len si ho pravačkou pridržiaval za zlaté vlasy pri sebe. Ľavou rukou mu jemne prešiel po stehne. Blonďák jemne ucukol.
Nie nebude to...
"Neboj sa…" šepol mu do pootvorených úst.
Na to blonďák len preglgol. "Chcem za to na polrok ramen zadarmo."
...zadarmo!!!
Tmavovlasý sa uchechtol. "Ako povieš." a s úsmevom spojil ich pery do vášnivého bozku.
Blonďáčik nemotorne obmotal svoje rúčky okolo Uchihovho krku a pritisol sa na jeho telo. Uchiha presunul ruky na blonďákové polky a preložil si ho na kolená. Prstami jemne prechádzal po napnutej pokožke na jeho zadočku. Blonďáčik medzitým vyzliekol z Uchihu, momentálne pre neho otavné, tričko a prstami sa rozbehol po jeho odhalenej hrudi, stále nižšie a nižšie, až prešiel k rifiam, z ktorých osolobodil Uchihov penis. (On-on nemá spodky? preletelo Uzumakimu hlavou.) Jemne začal prechádzať prstami ho celej jeho dĺžke. Tmavovlasý sa predklonil a oboma rukami stláčal blonďákove polky, bradu si oprel o blonďákove plece, kde ho šteklil šifón bielych šatičiek.
"Dám-dám si ich dole." šepol potichu blonďáčik.
"Nie, nedávaj si ich dole!" zachraptil roztúžene tmavovlasý a bradou sa presunul bližšie k blonďákovmu uchu.
"Ty, ty fetišista!" zasmial sa Uzumaki a ruky zaťal do bledých pliec, keď doňho začal vnikať jedným prstom. Čelo si oprel o vlhkú hruď, na ktorej sa začali tvoriť jemné kvapôčky potu ak Uchiha pridal druhý prst, blonďák zaboril nechty silnejšie do kože a hlasno vydychol.
Uchiha po chvíli vytiahol z blonďáčikovho análu oba prsty, blonďák zdvihol k nemu tvár, jeho líčka boli opäť červené no nie hanbou, lež vzrušením. Tmavovlasý opäť ruky presunul na jeho polky, vyzdvihol si ho a nasmeroval nad svoj týčili sa penis.
Blonďák sykol a zahryzol si do pery, tmavovlasý sa nahol a začal v svojich ústach tlmiť blonďáčikove tiché vzdychy bolesti. Uchihov jazyk začal odvádzať nepríjemný pálivý pocit v jeho konečníku do zabudnutia.
Po chvíli, bol Sasuke v blonďáčikovi po koreň. Blonďák zaklonil hlavu a z jeho úst sa vydral hlasnější ston, ramienko na šiat sa povolilo a na svet sa dostala snedá pokožka jeho štíhleho pleca. Uchiha sa k nemu sklonil - zahryzol a v ňom tlmil svoje vlastné steny. Za stáleho nazdvihovania a dosadávania sa ako prvý spravil Uchiha do blonďáčikovho teplého tela. Zahladel sa do Narutových stále vzrušených očí, ruku presunul na jeho neukojený úd. Štíhlimi prstami objal jeho hrúbku a pomalými pohybmi vyvolával v blonďáčkovi hlasnejšie a hlasnejšie stony až sa nakoniec s posledným vystriekal do Uchihovej ruky. Naruto sa unavene oprel o vypracovanú a spotenú hruď tmavovláska. Uchiha si zodvihol ruku, pokrytú blonďákovým sememnom, k tvári a začal zlízavať Narutov výsledok vzrušenia a túžby. Keď mal ruku čistú všimol si Narutovho výrazu, jemne zdvihol obočím.
"Kedy bude obed?" spýtal sa blonďáčik s úsmevom.
Komentáre
Prehľad komentárov
Hm...pekné pekné. Má to všetko, čo by malo. Zaujímavú zápletku, dobrý popis deja a YAOI!!!! (nosebleed T.T) Jediné čo by som vytkla je, že si často využívala priezviská, čo pôsobilo trochu rušivým dojmom. Ale ja nebudem kritizovať, ja zas stále používam mená xD Fakt pekná poviedka. ;)
^__^
(Aki-chan (www.aki-blog.webnode.cz), 12. 12. 2011 13:59)