Trpezlivosť
30. 10. 2011
"Sasukéééé." vrieskal blonďatý ninja na tímového kolegu, ktorý ho patrne ignoroval a stále si kráčal svojou cestou, pravdepodobne domov preč od svojho hyper parťáka.
"Poď trénovať." dobehol ho Naruto, nevšímajúc si zjavný nezáujem z Uchihovej strany.
"Daj mi pokoj Usuratonkachi." zlostne zavrčal.
Blonďák zostal stáť, tvár mu zdobil nepekný úsmev.
"Kótko-kotko-dáááááák." pišťal posmešne na už vytočeného Uchihu, ktorý sa otáčal s pulzujúcou žilou na čele: "Čo si to povedal?"
A takýchto scénarov bolo viac.
"Nikam s tebou nepôjdem Usuratonkachi!"
"Och, chápem, chápem, vaša milosť pán, veľactený Uchiha sa bojí, že by mu niekto ako ja, obyčajný Usuratonkachi nakopal predel, chápem, chápem."
"Roztrhnem ťa ako žabu!"
Niektoré boli s miernejším nenávistným akcentom.
"Nemám čas Naru..." zarazil sa uprostred vety, 'Prepáč Sasuke, ale nemám čas.' nehovoril mu to isté aj jeho nenávidený brat? Nechcel byť ako on. S povzdychom sa otočil: "Ale len na chvíľu..."
V iných zas Naruto využil Sasukeho zvedavosť.
"Bojíš sa môjho nového jutsu, pravda..." prekrížil si namyslene ruky na hrudi a otočil sa k odchodu.
"Tse, ako by si mal niečo nové." odfrkol, ale semienko zvedavosti v ňom hodlalo.
"Tak TY to už nezistíš." vyplazil na neho blonďák jazyk a rozutekal sa opačným smerom ako stál čiernovlasý. Sasuke sa zvyčajne zamračil a k vlastnému rozhorčeniu nad sebou samým prenasledoval to pako, hoci vedel, že žiadne nové jutsu nevie.
Priebeh bol zväčša rovnaký.
Lietali kunaie, shurikany, niekedy aj klony a samozrejme jutsu vyvolané mladými chlapcami snažiac sa prekonať toho druhého.
Všetko končilo vyčerpanými mladíkmi ležiacimi vedľa seba na studenej zemi, ktorá chladila ich spotené telá od fyzickej námahy.
"Remíza?" načiahol modroočko malíček k čiernovlasému chlapcovi.
"Pf." odfrkol tmavovlasý, ale po chvíli zdvihol svoju ruku s nastrčeným malíčkom a prekrížil ho spolu s Narutovým, ktorého tvár v tej chvíli zdobil šťastný úsmev: "Nabudúce to vyhrám." zamumlal blonďák a schúlil sa k Sasukemu s jeho rukou v pevnom objatí.
"To sa nikdy nestane." zabručal Uchiha, nechal Naruta lísať sa k jeho ruke a druhou ho sám objal.
To bolo takmer dennou rutinou pred niekoľkými rokmi.
Dnes, stoja proti sebe ako najväčšie esá nepriateľských skupín. Naruto Uzumaki po tvrdom tréningu s Killer Beem na strane Konohy a jej spojencov a Sasuke Uchiha po implantácii očí svojho milujúceho brata na strane Madaru Uchihy, označený za nepriatelia. S nasadenými maskami nenávisti voči tomu druhému a pripravený zabiť svojho dávneho priateľa. Tento boj nebol ako tie predtým, bezstarostný, s občasným smiechom a pošťuchovaním. Kunaie a shurikany hádzali s dokonalou presnosťou a jutsu, ktoré vyvolávali, boli desivejšie než nočné mory.
Keď už obaja boli na konci svojich síl, keď ich chakra bola vyčerpaná, keď sa už len silou vôle udržiavali pri živote, keď si obaja uvedomili, že to, za čím sa celé tie roky hnali nemalo význam, keď masky vzájomnej nenávisti spadli a keď jeden z nich nemohol čakať na smrť potichu, nemalo význam hrať ľahostajnosť.
"Né Sasuke ... na čo myslíš..." šepol blonďák, pritláčajúc si ruku na bok, aby aspoň spomalil rýchlo tečúcu krv.
Tmavovlasý muž sa naňho pozrel s krvavými očami: "Remíza?" načiahol k nemu malíček.
Blonďák pevne stisol jeho ruku: "Že váhaš, tebayo."
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.